"Skočili by sme niekam na drink, alebo na večeru. Nechceš?" pýta sa neodbytne ďalej, a myslí, že toto už určite zaberie.
"Nie, ďakujem..." opäť slušne odpovedám...
"Ale takú večeru, že takú si ešte určite nejedla. Nechceš?" pýta sa mladík ďalej.
"Nie, ďakujem," znova odpovedám, so značne pobaveným úsmevom, pretože chlapec si asi myslí, že som nič iné v živote nejedla ako granadír...naneštastie si úsmev vysvetlil asi nejako opačne a povzbudilo ho to do ďalšej konverzácie.
"A prečo nie? Čo máš frajera?" pýta sa ďalej...
"Prečo si chlapi myslia, že keď ich žena odmietne, znamená to, že má frajera? Nemôže to jednoducho znamenať, že ju NEZAUJÍMAŠ???" pýtam sa ho na oplátku.
"Ale, ja mám auto, a pozývam ťa na večeru..." nechápavo krúti hlavou...
Mládenec pravdepodobne mal auto ojazdené, kúpené niekde z Nemecka, na leasing. Doma býva s mamičkou, v jednej izbe, ale to nikto nevidí, tak to je jedno. Radšej si kúpi drahé auto, a bude baliť baby. Na čo predsa myslieť na budúcnosť, keď sa môže machrovať fárom, reťazou (čím väčšia, tým lepšia) na krku, a teplákmi s fajkou, ktoré sú zaručene veľmi vkusne skombinované s nejakým značkovým tričkom. Odmietnutie samozrejme nechápe, pretože má drahé auto...čo viac by žena mala chcieť??? Rozkvet takýchto jedincov je na Slovensku momentálne veľký...škoda, že nechápu, že život nie je len o tom, kto má drahšie auto...
