Stišujem rádio, sťahujem okno...
"Dobrý večer," zdravím slušne s úsmevom.
"Dobrý večer. Cestná kontrola, predložte nám prosím doklady od auta, a osobné doklady slečna," odpovedal slušne aj on.
Podávam mu doklady, ešte stále v nádeji, že ma pustí a idem do postele... Ale nie, tentokrát opäť nie...
"To je úplne nové auto..." hovorí policajt.
"Je..." odpovedám a nechápem, keď to tam vidí napísané, na čo sa pýta...
"Vaše?" pýta sa.
No čo je ho do toho neviem, ale stále s úsmevom a slušne odpovedám: "Áno."
"Ste mali nedávno narodeniny... A vy kde pracujete, že máte auto, slečna?" pýta sa ďalej.
Strácam pointu rozhovoru, a tejto cestnej kontroly...
"V rádiu," odpovedám a dúfam, že pochopí moje jednoslovné odpovede ako Dajte mi prosím pokoj.
"A v ktorom, slečna? Veď vy radšej do telky by ste sa hodili..." odpovedá a prichádza aj jeho druhý kolega.
"V nitrianskom. Ja tam totiž študujem..." odpovedám, ešte stále s úsmevom, ale už takým mierne kŕčovitým.
"Študujete, a čo študujete slečna?" pýta sa ma ten druhý.
"Žurnalistiku..." odpovedám a pozerám na hodinky...
"Táák slečna, na hodinky ešte nepozerajte, ešte tu niečo musíme vybaviť...Ste pod vplyvom nejakých psychotropných alebo omamných látok?" pýta sa ma jeden z nich.
"Nie," odpovedám... Nasledovalo fúkanie...Všetko v poriadku. Hladina alkoholu nulová.
"Slečna ešte musíme prezrieť vaše auto, či tu nemáte nejaké zakázané látky... a samozrejme aj vašu tašku a vás." hovorí mi tretí z nich.
Dvaja sa pustili do rozsiahlej prehliadky auta, a tretí si zobral moju kabelku. Postupne z nej vyberal všetky veci a vtipne ich komentoval.
Zaklincoval to komentárom keď chytil do ruky kozmetickú taštičku, v ktorej našiel tampóny a povedal:
"Chlapi, toto asi nebude kokaín, že? hehehe..." chlapi, vystrčili hlavy z auta, zachechtali sa a pokračovali.
"Ták slečna, teraz ste narade vy. Obsah vreciek na kapotu poprosím..." povedal...Vrecká som nemala, takže ani žiaden ich obsah...A potom sa podujal milý policajt na to, že ma prehľadá... Ustúpila som o krok späť a ohradila sa, že ma môže prehľadávať podľa zákona iba žena.
"Áááá, veď ja vás len skúšam či poznáte svoje práva, slečna." povedal s úsmevom a sklamane podišiel ku kufru.
Opäť pozerám demonštratívne na hodinky, už sme tu 18 minút...
"Tak slečna, na čo sa ešte pozrieme, veď ste taká milá, ešte vás troška potrápime..." povedal a kontroloval povinnú výbavu...Všetko OK...Lekárnička ešte zabalená, fungl nová...
"Tak, rozbalíme lekárničku, či nemáte niečo po expiračnej dobe..." povedal druhý, a všetci traja stáli okolo. Popritom kládli otázky či mám priateľa, núkali cigaretku či nefajčím, či nejdem na pumpu na kávu a tak... Druhý zatiaľ kontroloval úplne novú lekárničku...Ehm, no kontroloval...Vykecával a tváril sa, že kontroluje. Prvý ešte stále držal v ruke moje doklady, a prezeral si ich.
"Takže vás máme hľadať na Ondavskej?" spýtal sa ma...a žmurkol. "Prídeme hneď zajtra..." povedal a žmurkol druhýkrát.
Škodoradostne som sa usmiala a ďakovala Bohu, že som si nezmenila trvalý pobyt na nový... Stručne som im vysvetlila, že tam už nebývam, a že majú smolu a po 40 minútach ultrasuperdôležitej prehliadky môjho auta, mi konečne vrátili doklady...
Prišla som domov niečo okolo pol piatej, a totálne mŕtva ľahla do postele...
Chlapci, nabudúce, keď si budete chcieť pokecať...prosím vás, skúste v nejakom rozumnejšom čase. Viem, že máte službu a je vám dlho, ale máte byť ochrancovia zákona, nie otravní nadržanci, zneužívajúci svoje právomoci.
