Niektorí blogeri odchádzajú len tak. Niektorí lebo nemajú inšpiráciu, a niektorí už nechcú zažívať osobné útoky. Aby ste ma chápali, nejde len o diskusie, kde to ako tak môžu admini korigovať, a ľudia odsúdiť... Sú tu ešte anonymné emaily, ktoré chodia, . A tým, že je vaša fotka vycapená na blog.sme.sk aj s vaším menom, a Slovensko je žalostne maličká krajina, nie je problém spoznať ho na ulici.
Dnes som sa dozvedela smutnú správu, že jeden môj obľúbený bloger končí...Prečo? Jednoduché...pretože ľudia sú hovadá. Myslia si, že ak nikto nepozná ich meno, ich ulicu, ich tvár, tak môžu písať hrozné veci, len tak, just for fun. Čelil viacerým útokom na svoju osobu, a povedal si, že stačilo. A bohužiaľ má pravdu. Čelíme im všetci, len to väčšinou ignorujeme...Aj mne chodia emaily, že som blbá blavácka blondska, ktorá rozťahuje nohy kade chodí, a podobne...aj ja to ignorujem. Občas to však naozaj prekročí únosnú hranicu.
Ja naozaj nechápem ako niekto pod rúškou anonymity môže stratiť akékoľvek zábrany, a písať nepodložené hlúpe kraviny, ktoré s realitou majú pramálo spoločné... To naozaj nemáte ani štipku slušného chovania? Vážne vám to dáva ten pseudopocit mať konečne nad niekým navrch? Že ste asi v osobnom živote značne zakomplexovaní a reálne by ste si to nikdy nedovolili, o tom snáď už ani nemusím hovoriť.
Mám návrh, vy, vyrývači, neprajníci, hovadá...Vyjdite z tej vašej maličkej hnusnej hnilej ulitky. Dáme si stretko a povieme si všetko z očí do očí... uvidíme kto bude potom väčší macher.
