Už sme na diaľnici, už to bude rýchlejšie. pozerám von oknom, na autá, ktoré nás predbiehajú...a zrazu, predbieha nás autobus plný detí, odhadujem, že mohli mať ťak okolo 9 rokov.
Spomenula som si ako sme aj my chodili na koncoročné výlety. Sedeli sme vždy nalepení na skle, a mávali sme všetkým o život, ako najatí...
Tieto decká boli asi nejakí salámisti...Sedeli tam ako také knedličky, a pozerali po nás. Podaktoré z nich mali značnú nadváhu už v takom malom veku...hmmm, no čo už...
Deti videli, že sa pozerám...v predných sedadlách dvihli ruky a ja som sa usmiala, pretože som myslela, že mi zakývajú...no prdlajs! Žiadne milé mávanie! Vystrčili mi tam 4 malé ručičky s vystretými prostredníkmi...