Dnes deti už nemávajú...

Už sme na diaľnici, už to bude rýchlejšie. pozerám von oknom, na autá, ktoré nás predbiehajú...a zrazu, predbieha nás autobus plný detí, odhadujem, že mohli mať ťak okolo 9 rokov.

Spomenula som si ako sme aj my chodili na koncoročné výlety. Sedeli sme vždy nalepení na skle, a mávali sme všetkým o život, ako najatí...

Tieto decká boli asi nejakí salámisti...Sedeli tam ako také knedličky, a pozerali po nás. Podaktoré z nich mali značnú nadváhu už v takom malom veku...hmmm, no čo už...

Deti videli, že sa pozerám...v predných sedadlách dvihli ruky a ja som sa usmiala, pretože som myslela, že mi zakývajú...no prdlajs! Žiadne milé mávanie! Vystrčili mi tam 4 malé ručičky s vystretými prostredníkmi...