Ak sa logicky zamyslíme nad zakázaním interrupcií, je tov podstate nezmysel, pretože všetko zakázané sa bude robiť aj naďalej. Buďbudú ženy za interrupciou cestovať do zahraničia, alebo sa budú robiť na čierno.Pozrime, čo sa však preto dá robiť v prípade, že interrupcie nezakážeme:
V prvom rade, počatiu sa dnes dá predísť viacerýmiprostriedkami, ktoré dnes už hádam poznajú aj malé deti. Antikoncepcia,kondómy, a rad ďalších ochranných prostriedkov má poruke dnes už každý.Mám však pocit, že ľudia si radšej zvykli na to, že ak sa už niečo náhodouzomelie, pôjde žena jednoducho na interrupciu. Chýba tu však zodpovednosť, ktoráje jasná: Ak mám sex, rátam s dôsledkami. Dôsledok je počatie dieťaťa,a spoliehať sa na interrupciu je akási záchranná sieť. Záchranná sieť byvšak nemala byť pre ženy (alebo zväčša ešte dievčatá), ktoré nezodpovedne pristupujú k svoju sexuálnemuživotu, ale pre ženy, ktoré sú v ohrození života, po znásilnení,v prípade poškodenia plodu, alebo obdobných prípadoch.
Iste mi môžu oponovaťľudia, ktorí tvrdia, že zabitie plodu v prvých týždňoch ešte nie jezabitie človeka. Ale bez tohto počiatočného štádia by ľudský život nemoholvzniknúť, preto je jasné, že aj prvé týždne plodu sú neoddeliteľnou súčasťoubytia človeka, a teda vo svojej podstate to zabitie človeka naozajje.
Ak však chceme prestať zabíjať pomocou interrupcií, prípadneim predísť, kľúčom k tomu je výchova. Výchova k prevencii, výchovak tomu, aby keď niekto nechce dieťa, uvedomil si to ešte pred tým, než užje neskoro a jedinou možnosťou je interrupcia. Vychovať národ je všaktrocha zložitejšie, ako zaviesť jeden interrupčný zákon, však?
