Scéna č.1:
Ideme s kamoškou po Nitre, kým sme nakupovali bola celkom slušná letná búrka. Všade mláky a mokro. Pred nami ide mamička s kočíkom vedľa ktorého kráča jej druhé dieťa...tipujem tak asi 5 rokov, chlapček, blond vlasy, veľké modré očká, hopsá si a drží sa kočíka. Je skoro na kraji chodníka, a nemá veľmi kam ustúpiť, a tak omylom zahopsá do jednej mláky... Matka sa otočí, napriahne ruku, a strelí mu takú do hlavy, že som mala sto chutí jej zadeliť takú istú...Pritom mu nadáva, nech sa pozerá pod nohy, kam stúpa... Chlapček zvesil hlavu a ďalej už nehopsal.
Scéna č.2:
Stojíme s maminkou v jednom obchode pri pokladni. Mum mi kupuje šaty (diks mami :D). Za nami sa zhovára malá dcéra s mamou... Dievčatko by chcelo nejaké oblečenie...
Matka jej znechutene odvrkla: "Čo si sprostá? Ja som v tvojom veku mala dve tričká a džínsy. Nič nedostaneš!!! A neotravuj ma!"
Nevravím, že deti nerobia hlúposti, a že nechcú všetko, čo v obchode vidia... Ale prosím, vysvetlite mi na čo majú ľudia deti, keď sa k nim potom tak správajú? Ja keď niečo chcem a nemám na to vlastné peniaze, a mum mi to kúpiť nechce, tak mi nebude nadávať do sprostých a už určite mi nepovie, že ju nemám otravovať... A vážne si nespomínam, že by som dostala šupu do hlavy ako malá, len preto, že vonku je mokro a stúpila som do mláky... To mi chcete povedať, že tí rodičia dopredu nevedia, že decká vymýšľajú? Že robia hlúposti, a chcú veci, ktoré im netreba? Že dopredu nevedia, že sa o ne treba starať a venovať sa im?
Možno tí ľudia majú deti len preto, že to tak majú všetci...V ideálnom svete by som pristúpila k tej žene a strelila jej rovnakú ranu naspäť...V ideálnom svete by som sa v obchode otočila a tej matke niečo povedala...Ale v ideálnom svete by som o tomto nemusela písať...
