Problém možno nie je v samotnej marihuane...veď občas možno naozaj neuškodí. Problém je v tom, ak sa niekto nevie zabaviť bez toho. Ak sa nevie uvoľniť a smiať bez niečoho, čo ho do toho všetkého poháňa.
A to je podľa mňa nebezpečie týchto ľahko dostupných, mäkkých drôg. Idete von s kamarátmi a oni, kým si nedajú litre chlastu, alebo nejakú drogu, nebavia sa.
Modelová situácia...vojdem na WC v podniku. Baby tam stoja a rozprávajú sa. Pýtam sa, čakáte baby? Odpoveď je, že nie. Len kecajú. OK.
A tak čakám, kým sa uvoľní záchod. A babám to celkom rozpráva. Rozoberali nejakého mladého muža...obe toho istého. Jedna hovorila o ich vzťahu, že odišiel do Ameriky...že nevie či spolu niečo ešte poriešia. Tá druhá jej na to povedala, že nech sa nebojí, že ona ho už nechce...Vraj už ju to prešlo. Že spolu spali trikrát...prvé dva razy si nepamätá. Lebo bola "stráááášne stráááášne ožratáááá". A tretíkrát zistila, že keď nie je opitá, tak to nie je ono. Uff. Tak to už hej. Druhá kamoška jej na to hovorí, že jasnéééé, že to chááápe.
Otvorili sa dvere na záchode... Haleluja, Konečne. Tryskovým pohonom som vykonala, čo bolo treba a zdrhla preč.
Alebo kamarát sa mi chválil, že rozbil dva vzťahy počas jednej chaty...a keď som skúmavo pozrela, že či mu šibe, tak to ospravedlnil extázou.
Nerozumiem tomu. Bavím sa za triezva, a bavím sa dobre. Rada si dám dobré vínko, to áno. Chápem keď si niekto troška občas vypije, fakt. Ale na čo niekto potrebuje chlastať do bezvedomia a potom zisťovať čo vlastne spravil? A každý víkend?
