Ale čo ma dnes naozaj dostalo, bol jeden arogantný starší pán s paličkou.
V autobuse do mňa vrazil tak, že keby ma nejaký neznámy milý chlapec (ktorému prostredníctvom tohto ešte raz ďakujem) nezachytil, tak skončím na zemi. Nebolo by to až také zlé...stačilo povedať prepáčte, alebo niečo na ten spôsob...keď už vážne nič, mohol byť radšej ticho... ale on sa zachoval trocha inak a povedal:
"Uhnite, lebo vám dám tou palicou po hlave!" a zúrivo ukazoval na svoju palicu o ktorú sa opieral. Neveriacky sme sa s tým milým chlapcom na seba pozreli, a bez slov sme tam stáli... "Toto je výchova, že neviete pustiť starého človeka von z autobusu?!" pokračoval...
Chcela som mu odpovedať, že som šla vystúpiť tiež, otvorila som ústa a začala, ale milý ujo ma predbehol: "NIE, radšej nič nehovorte, lebo ma tu trafí šľak!!! Chcete si ma zobrať na svedomie??? Mám slabé srdce!"
Celý autobus sa pozeral na vrieskajúceho dedka, ktorý vychádzal z autobusu, a potom na mňa...a potom zasa smerom k dverám...
Na ruke mi zostala modrina z označovača na lístky a v hlave myšlienka, či aj ja budem taká, keď budem stará...
