Nebudem sa tu tváriť pokrytecky, prídem do práce a na nete checkujem, že čo nového...Ale checkujem nielen bulvár, ale všetko... Snažím sa mať prehľad a vedieť o dianí na Slovensku.
Ale neviem či sa to dá povedať o mojich rovesníkoch...Nikoho politika nezaujíma, nevedia kto je ministrom vnútra, ani spravodlivosti, nevedia o zákonoch, ktoré sa prijímajú, ale ani o priemernom plate na Slovensku. Jednoducho ich to nezaujíma, a ani sa tým netaja.
OK, poviete si, nebaví ich politika, možno je niečo iné, čo ich zaujíma...tak napríklad - jazyky? Hmm...tak to asi ťažko...Stačí, že vedia po Slovensky, veď aj tak chcú asi zostať doma, a aj Slota hovorí "Na Slovensku po slovensky!!!".
História? Koho zaujíma história...na čo sa sústreďovať na minulosť, keď žijeme prítomnosťou? Chcem mať veľké auto, dom, drahé handry, nejaká história ma predsa nezaujíma!
Rozmýšľam čím to je...A potom sa mi vynárajú v mysli nedávne časy mojej maturity...Aká je motivácia, keď vám chalan z Hlohovca zahlási, že u nich musel zmaturovať každý, pretože škola nemala peniaze na to, aby bolo ďalšie kolo...A dievča z mestečka pri Bystrici povie, že u nich angličtina dopadla takmer na sto percent, pretože učiteľka to všetko riešila spolu s nimi, vraj, aby škole nespravili hanbu a mali všetci dobré výsledky... Zabitie akejkoľvek motivácie, keďže napríklad na našom gymnáziu sa nikto nestaral o to, či spravíte dobré meno...nikto sa nestaral o to, či sú peniaze na ďalšie kolo alebo nie...buď vieš, alebo nevieš. Nič iné ich nezaujímalo. Potom prídete na prijímačky, a buď sa tam dostanú tupci, ktorým to rodičia zaplatia, alebo je veľa bodov za prospech...čo na tom, že učňovka a gymnázium je tam brané rovnako...zasa zabitá motivácia...
Tak prečo by sa niekto z nás mal zaujímať, učiť, snažiť...Veď od začiatku nám z tejto rovnice vychádza jediné - aj tak je to jedno... Proste, žiadna motivácia k vzdelaniu. A tak sedia všetci v autobuse, so spoločným znakom - bulvárom, a je im to všetko jedno...a zas tak veľmi sa im nedivím. (Iba trochu :)
