Stojím na križovatke, ponáhľam sa, ale je červená. Vedľa mňa stojí nejaký mladý chalan v červenom aute...predavač NotaBene chodí pomedzi autá a keď príde k tomuto chalanovi, odkryje vrchné časopisy a pod nimi má DVD s pornom...FAKT. Chalan odmietol, pánko zasa priklopil vrchné časáky, a otočil sa ku mne, ako keby sa nič nestalo...on tu len predáva bezdomovecký časopis!
Otvorím si web a zisťujem, že tých vyholených hajzlíkov ohľadom Tupého vraždy pustili...ďalšia skvelá správa. To tu už vážne može banda hlupákov len tak dobiť chlapca na smrť a nič sa nestane??? Takýto "odstrašujúci" príklad dávame extrémistom? Tlieskam Kaliňákovi...nádhera naozaj.
A tí nádherne agresívni dôchodcovia, ktorí šklbali transparenty z ruky mládeži, tak to bola tiež pecka. Veď bránia si jedného zo "svojich"...nedáme si ho!!! Bolo to v celku zábavné, ako sa tam div nie s paličkami nenadrapovali, len aby niekomu strhli z ruky papier. A to vykrikovanie a nadávanie...hodné ich veku. Hrdinské činy, naozaj.
No a aby som nezabudla, s blížiacimi sa narodeninami začínam mať pocit, že už som fakt stará...posledné dni mám totiž šťastie na mládež (cca 15) v ťažkej puberte, ktorá nadáva na celý autobus na svoje matky, prípadne o piatej poobede (!) vystupuje na mol ožratá v Sade Janka Kráľa. Táto fáza dospievania ma zrejme nejako obišla, vďakabohu.
Chcelo by to nejaký zrub na Alijaške, kde by som nepočula žiadne takéto správy. Ráno by som si dala kakao na terase, v kľude a bez náhlenia, šla nakúpiť do miestneho obchodíku, navarila pre svojho milého, a v pokojne si šla začlnkovať na jazere hneď vedľa nášho zrubu. OK, to sú naozaj nereálne sny, ale mám pocit, že na prežitie v tejto krajine v takéto dni potrebujem aspoň nachvíľu utiecť mimo reality.
Pesnička venovaná Tebe... but you're still within my heart, i go to sleep and feel your spirit next to me...
