Sotva som sa presťahovala do súčasnej garsónky, ohlásil sa mi neznámy muž, že prišiel kvôli vode. Bolo to možné, dávali mi nové merače na všetky médiá, tak som ho vpustila dnu. Vošiel do univerzálnej miestnosti a posadil sa. To mi bolo trochu divné, ale poprosil o pohár vody, že je strašne horúco. Vodu som mu dala vďačne, skutočne bol mimoriadne sparný deň. Vypil a vybral z tašky hadičku z jedného konca s prípojkou na batériu a z druhého s akousi dierkovanou guľkou. Odmontoval mi kohútik, namontoval na jeho miesto hadičku, pustil vodu a začal ňou točiť po vnútornom obvode drezu a presviedčať ma, koľko vody usporím pri umývaní riadu, ak si ten vynález kúpim.
Mal smolu, pôvodným povolaním som technička.
Ďalší prišiel s husto popísaným lístočkom, z ktorého sústredene lúštil akože poznávaciu značku auta môjho syna, len ju nevie v rýchlosti nájsť. Predstavil sa mi a začal vysvetľovať dôvod jeho návštevy. Váš syn, chytil si čelo že si nevie spomenúť, tak som mu napovedala. On má a opäť typ auta, tiež som mu ho povedala. Ale poznávaciu značku nie, lebo ju sama neviem.
Toho som už dnu nepustila, len sme stáli tak vo dverách.
„Dohodli sme sa, že synovi tu nechám štartér, ktorý som mu sľúbil a že tu mám na neho počkať.“
Trochu ma zmiatlo to, že sme pár dní predtým boli spolu so synom s mužom zhodného priezviska, takže sa mohli na niečom dohodnúť. Ale zase aj dosť bežné. Lenže žiadny štartér akosi nenechával, zato si začal naň pýtať zálohu 20 eur, že mi ich syn potom dá.
Vysvetlila som mu, že zo zásady doma peniaze nedržím, ale na účte.
To už som hrala o čas.
Vedela som, že syn je na ceste ku mne a každú chvíľu príde, tak som si to stretnutie chcela vychutnať.
A skutočne. Zrazili sa vo dverách. Zoznámila som ich a synovi som vysvetlila, že je to pán, ktorý priniesol sľúbený štartér.
Syn nechápal a dotyčný len habkal, či vo vchode nebýva náš menovec a keď som mu zdôraznila, že ani náhodou, tak sa vyparil.
Najväčší problém mi spôsobil šarmantný mládenec vo veku mojich vnukov, ktorý sa mi predstavil, že je z elektrární a vstúpil.
Bola som vo veľmi nevýhodnej a chúlostivej situácii.
Zobudil ma, bola som práve po operácii oka, bez okuliarov som nevidela takmer nič, v nočnej košeli, strapatá, bolo mi treba na vécko a uvedomila som si, že som sama a nikto sa neohlásil, že sa chystá prísť.
Vedela som, že je to podvodník, ale ako ho dostať von. Nijako sa nezberal, práve naopak, začal sa hrať s kocúrikom.
Prvé čo mi bolo jasné, že nesmie zistiť, že nevidím.
Tak som ho požiadala, aby sa mi preukázal. Ochotne vytiahol akýsi papier.
Tvrdil mi, že Energetické závody prechádzajú na iného odberateľa a ja mám podpísať zmluvu. Všetci susedia ju už údajne podpísali, len ja nie. Aj ju vytiahol a položil na pracovný stôl. Nedal mi čas do nej ani nahliadnuť, pýtal sa či nemám nejakú peknú vnučku pre neho, atď.
Videla som, že sa nemám šancu ho zbaviť, tak som podpísala. Skôr ako odišiel, zobral mi zo stola účtovné podklady, ktoré mávam pri počítači.
Okamžite som volala do Energetických závodov, aby som si overila, či niekoho posielali. Kým som sa dovolala, stačila som im poslať aj mail s rovnakým dotazom.
Až potom som mala čas si založiť okuliare a zistiť, s čím som súhlasila.
Bola to zmluva s Energetickým centrom na odber elektriny od nich. V poskladanom obale, predlhá, nesmierne komplikovaná, samé zákony, vyhlášky, paragrafy...
Ale zistila som, že do dvoch týždňov ju môžem zrušiť bez udania dôvodov. Lenže to bolo tesne pred Vianocami a koncom roka. Musela som konať okamžite, lebo som mala na vypovedanie zmluvy jediný deň, aby som ho mohla podať na pošte a mala istotu, že ho Energetické centrum dostalo včas. Navyše som zistila, že majú udané dve adresy. Zaplo mi, že ak pošlem na jednu, budú tvrdiť, že ju na druhej nedostali. Tak som rýchlo napísala vypovedanie zmluvy a vytlačila s dvomi kópiami. Ako si ľahko zistíte, mám meniny, tak mi prišli zablahoželať nevesta s vnučkou a na blízkej pošte podali oba listy doporučene. Stálo ma to síce 2 eurá, ale keď som sa následne dočítala ďaleko vzadu, že som sa zaviazala platiť poistky na také udalosti, ktoré sa mi nikdy nemohli stať, tak sa mi uľavilo.
Ešte ma síce uvítali mobilom ako novú zákazníčku, ale trvala som na svojom a žiadala, aby mi okamžite vrátili odobraté podklady. Našla som ich po čase vhodené do poštovej schránky, skrkvané a špinavé.
Volali mi z Orangu, či som si nevšimla, že mi v poslednom čase stúpli faktúry. Samozrejme, že som si všimla a bola v strehu. Už som bola vopred na túto možnosť upozornená. A pokračovalo to podľa scenára, že mi končí viazaná zmluva a ponúkajú mi iné možnosti a húdli a húdli. Vôbec som nemala v úmysle im naletieť, ale zmluvu som obnoviť chcela, lebo všetci, s ktorými si volám máme Orange. Na pár výnimiek mám voľné minúty na pevnej linke. Tak som nechcela nezdvorilo ukončiť hovor, len som rozhodnutie oddialila s tým, že počkám na výšku ďalšej faktúry a podľa toho zvážim, ktorú možnosť si zvolím.
A spravila som veľmi dobre. Zase som si, vďaka internetu, poriadne preštudovala, čo Orange ponúka a podľa toho som už vedela, čo je pre mňa z možností WOW najvýhodnejšie. Rozhodne nie internet do mobilu, ani úžasnú televíziu, ani hudbu a hry a zase ani nie program Rodina, kde mám zvýhodnené volanie na jedno číslo, lebo mám takých čísiel viac.
Sotva som novú zmluvu s Orangom podpísala na dva roky a dostala k nej mobil za euro, volala mi neznáma žena. Či jej nemôžem zodpovedať na niekoľko otázok. Anketárka! Pre tie mám slabosť, lebo sama som si istý čas takto finančne prilepšovala k dôchodku. Lenže keď začala pýtať odo mňa číslo občianskeho preukazu a ďalšie údaje, už som vedela, že som ju zle odhadla. Tak som ju vyzvala, či by sa mi láskavo nepredstavila a neuviedla z akej firmy volá. Vysvitlo, že z Telekomu. A hneď ma začala presviedčať o výhodách programu Happy. Keď som jej vysvetlila, že som práve uzavrela WOW zmluvu, tak nemôžem byť aj HAPPY, pozdravila a skončila hovor.
A opäť taký príjemný hlások. Dobrý deň, pani Harajdová, volám vám z Energetických závodov. Zistila som, že ste naša zákazníčka, tak...
To som ju hneď zastavila, či volá kvôli modrému plynu.
Áno, áno, pokračovala nadšene, máte možnosť ušetriť a získať oveľa lacnejší plyn... Koľko platíte teraz mesačne?
Štyri eurá.
No vidíte, teraz s nami ušetríte...
Vôbec nič. Nula euro. Mám to naštudované a s mojou dvojplatničkou patrím do tarify D1 a tá je bez úspory.
Aha, tak prepáčte!
A pridám poslednú perličku.
Keď som išla naposledy do obchodu, pristavil sa pri mne mladý muž. Pekný, milý, len vôbec neviem odhadnúť jeho pôvod. Najskôr nejaký mulat skrížený neviem s kým.
Podišiel rovno ku mne, podával mi akúsi neveľkú škatuľu, že je pre mňa.
Nechápala som, prečo mi ju dáva a odmietala som ju vziať.
Ale nasilu mi ju tlačil do rúk s úsmevom, že je to darček pre mňa.
Aj ju otvoril a ukázal mi čosi ako tachometer. Vraj hodinky, pravé švajčiarske.
Pozrite, čo vám ešte dám. Ďalšia škatuľa a v nej holiace čudo podobné ventilátoru a tromi hlavicami.
V tretej podobný krám.
Ale ja nič z toho nepotrebujem a vy za to budete odo mňa niečo pýtať. Nelogicky zavrtel hlavou, že nie, ale vzápätí pýtal nejaké peniaze na prilepšenie.
Vytriasla som mu s úsmevom prázdnu peňaženku a v obchode zaplatila kartou.
Jeho návrh, aby som vybrala z bankomatu, som ignorovala.