Som staršia žena, s chátrajúcim obalom, v ktorom sídli stále tá istá duša, dychtiaca po poznaní, len bohatšia o záplavu životných skúseností. Kedysi som túžila cestovať, ale bola to utópia. Teraz mi už stačí posedenie v blízkom parku. Nachádzam tam maketu celého vesmíru. Blaží ma vedomie, že všetci moji drahí pokračujú v niečom, čo som sama nestihla. Som spokojná, lebo dožívam život v súlade sama so sebou. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločenské, Nezaradené
Utešujem sa len myšlienkou, ktorú práve kradnem pánovi Baričákovi, že najnormálnejší ľudia na svete sú blázni. Verím, že mi odpustí, lebo jemu už tá knižka vyšla, respektíve si ju vydal sám. A som presvedčená, že na nej poriadne zbohatol, lebo zasväteným je známe, akým výnosným artiklom sú v súčasnosti na Slovensku knihy. No a ja za blog dostanem figu borovú. To možno až také známe nie je.
Keď som bola mladá a rezká mohla som ísť tak akurát do hája. Teraz už ani tam nie. Ešte že ma nebesá obdarili fantáziou. Tak si počítam našetrené peniaze, tiež len v duchu...
Už som sa toľkokrát zapovedala, že hladná do obchodu nepôjdem, ale opäť som to nedodržala. Práve mi nabehol na účet dôchodok, tak som si dovolila k čerstvým rožkom malú lahôdku.
Mám za sebou prvé blogy so závažnejšími témami, ktoré vyvolali aj plodnejšie diskusie, jednu poviedku a pár drobností, ktoré ani za blogy veľmi nepovažujem, skôr také fejtóniky, postrehy, glosy...
Zase tu máme zimný čas. Ešte je len popoludnie, ale vonku hnusne, hmlisto, zošerieva sa. Po krátkom záchvate nefajčenia, som sa vychytila, hodila na domáci úbor vetrovku a rozhodla sa vybehnúť krížom cez park, kúpiť si cigarety.
Po dlhšom časovom odstupe som navštívila cintorín poblíž našich južných hraníc, kde odpočívajú moji predkovia, príbuzní, dávni priatelia a známi, dúfam že v pokoji, ako znie želanie na takmer každom pomníku. Lebo sú takí národnostne pomiešaní, ako je to len v srdci Európy možné.
Už mi to lezie poriadne na nervy. Dobrý mesiac, sotva zapnem počítač, vytrčí sa mi v pravom dolnom rohu reklama na antivírový program avast! Vzápätí sa nasunie nad ňu ďalšia, ešte väčšia. Cez Google sa dozvedám, že je to najlepšia antivírová ochrana, poskytovaná zdarma! Lenže figu! Z vyše 40 eurového poplatku zdôrazňujú, že je zľavnená na 19 a čosi eura. Teraz, keď si potrebujem tieto sumy overiť, aby som ich uviedla presne, tak sa mi just neukáže.
Budúci milionár Cestuje dedko s malým vnúčikom prímestským autobusom, zrejme na cintorín, lebo dedko má plné náručie veľkých chryzantém a vnúčik drží v rúčkach kahanček.
Nechutí im absolútne nič? Vo všetkom sa nekonečne dlho a s odporom prplú a vám už z toho tečú nervy? Uchyľujete sa v takom prípade k podobným praktikám?
Niekoho sprevádza životom anjel strážny, mňa taký malý, zlomyseľný diablik - pokušiteľ. Neúnavne ma sleduje kdesi za pravým plecom a do ucha mi v príhodnej chvíli šepká vtieravé otázky. Tak ako teraz. Sledujem v televízii publicistický program, pozvaní hostia formulujú svoje názory na aktuálne spoločenské problémy. Jeden z nich sa opäť preriekol a povedal čosi, čo nerada počujem. Viem, že môj diablik je už v strehu, preto nastavím ucho, aby som ho lepšie počula.
V nedeľu, vo večernom televíznom spravodajstve, som mala možnosť nazrieť, detailne, priamo do spaľovacej pece košického krematória, do ktorej nasúvali zatvorené truhly s telami zosnulých. Spopolnili v nej už aj mojich rodičov, manžela, viacerých príbuzných, susedov a známych. Viem, že to skôr či neskôr čaká aj moju telesnú schránku. V minulosti bolo zverejňovanie podobných výjavov absolútne tabu. A predsa som sa na tie správy pozerala pokojne, hoci...
