reklama

Keď nie je rituál ako rituál

V ostatnom čase trávim veľa času tak, že sedím vo svojom kresle, relaxujem, pozorne sledujem správy, premýšľam a pofajčievam. V kresle sedávam tak dlho preto, lebo som sa ešte nezotavila natoľko, aby som mohla byť permanentne aktívna. Dokonca už ani neviem, či ešte niekedy budem. Je reálnejší predpoklad, že nie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Takto relaxujem, lebo som stratila schopnosť zaspať prirodzeným spôsobom, aj vďaka dlhodobo užívaným liekom na spanie. Takže som chronicky nevyspatá, lebo mi čaje, homeopatiká a iné finty nepomáhajú. Ani počítanie ovečiek, ani autosugescia, tma, ticho, skrátka nič.

Keď som sa už chcela vzdať a zapila tabletku, ktorá účinkuje, okamžite sa mi zahmlil zrak, vyskákali veľké pľuzgiere, samočinne sa spustila stolica. Samozrejme, nie tá svätá.

Správy sledujem pozorne z viacerých dôvodov. Jedným z nich je skutočnosť, že televízne programy sledovať nemôžem, hoci ich mám sprístupnených dobre vyše stovky. Škoda vysvetľovať prečo tým, ktorých ešte bavia. Takých ani veľmi nepoznám, lebo sa skôr dostanem do kontaktu s výberom, ktorí rezignoval tiež.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Politika a dianie vo svete ma veľmi zaujímalo už od mladosti. Len ako poznámka na okraj malá príhoda, ktorá to môže dosvedčiť.

Keď som bola študentka, prišla nečakane do triedy inšpekcia, ktorá nekontrolovala nás, ale profesora politickej ekonómie. Hodnotila správnosť jeho klasifikácie na základe vedomostí študentov. Musel vyvolať k tabuli päť študentov, každého ako hodnoteného istou známkou. Ako jediné dievča v čisto chlapčenskej triede, som mala obhájiť jednotku. Atď. Z celoročnej látky, bez možnosti jej zopakovania.

Profesor tŕpol, či to zvládnem a inšpekcia ma poriadne zvŕtala. Nenachytala ma na ničom. Aby to nebolo podozrivé, poslednú otázku mi položil on sám. Spýtal sa ma, či viem kto je muž menom Soul.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola som taká zmorená, že mi nedošlo, že je to chyták. Už ma nikdy viac nevyvolal.

Proste, niekto má rád futbal, niekto hokej, mariáš, šachy. Mňa baví pozorovať dianie a skladať si útržky vlastných spomienok, zážitkov, skúseností, vedomostí dokopy a súčasne ich dopĺňať úryvkami zo správ v televízii. Tak mi niekedy do kompletnej informácie vhodne zapadne len detail zo záberu, prípadne aj slovo.

Tak sa stalo aj teraz. Ako magnet mi pritiahol pohľad na cigary v zábere, slovo rituál a potiahla som si z cigarety. A rodí sa tento blog. Samozrejme, že je to len špička ľadovca. Aby mohla vzniknúť ucelená myšlienková nadstavba, musí mať pripravenú základňu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spoza hraníc sa už dlhodobo vnucuje čo najprísnejšie embargo, zákazy, postihy, zdražovanie cigariet. Dokonca ak chce byť niekto in, uctieva módny trend nefajčiť. Radšej koketuje s marihuanou, prípadne aj s čímsi iným.

Fajčenie cigariet sa vytláča v prvom slede z vlastných bytov, nemocníc, škôl, úradov, bufetov, dedinských krčiem, mestských pivární, z vlakov, skrátka zovšadiaľ, dokonca sa uvažuje o jeho zákaze na vonkajších terasách. V záujme ochrany nefajčiarov. Popri chodníkoch jazdia autá, tie majú zrejme iné škodliviny, lebo sa vedie úporná vojna vypovedaná fajčiarom.

Jasné, všetci potrebujú natankovať, len je rozdiel do akého auta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeho značka oprávňuje deliť ľudí na tých, ktorí fajčia cigary a ktorí fajčia cigarety.

V mojom detstve fajčenie nikoho neiritovalo. Kto chcel fajčil, kto nie, nefajčil. To bolo ponechané na každého vôli, či si zapáli alebo nie. Popolníky boli všade, dokonca v čakárňach lekárov, v spoločenskej miestnosti nemocničného oddelenia, bežne robievali lekári vizitu so zapálenou cigaretou. Nikto ich nemusel použiť, ale znamenali, že každý je vítaný a môže sa uvoľniť.

Keď si fajčiar vyberal cigaretu zo škatuľky, tak úplne samozrejme ponúkol ostatných. Tí čo chceli prijali, ktorí nie, nikto ich nenútil. Pofajčili a následne sa ponúkli v inom poradí. Na revanš.

Doposiaľ sa to možno takto robí v obyčajných krčmách s poldecákmi. Preto čím je väčšia spoločnosť, tým sa viac opijú. Otočí sa patričný počet koliesok.

Ak si fajčiar s fajčiarom pripaľujú, zaiskrí medzi nimi aj akési zvláštne puto.

Cena v tom nehrala rolu, taká bola v rozpočtoch zanedbateľná. Teraz sa sama dopúšťam kadejakých unfér ťahov voči priateľke, aby som si cigarety uchránila, také sú enormne drahé pre človeka na najnižších stupienkoch spoločenského rebríčka. Priateľstvo prestáva byť úprimné.

Na Vianoce som si naplno uvedomila, ako sa tým zmenilo poradie hodnôt. Všetci prítomní sme boli fajčiari, už sa nám akútne žiadalo zapáliť si, najmä ku káve. Vonku bol nečas, sychravo, vietor, zima. Na zimu boli odložené kresielka z balkóna, aby nenavlhli. Kto chcel fajčiť, vybehával medzi hltmi kávy aspoň na jeden, dva  šluky, iní to vzdali, radšej trpeli nepohodu.

Summa summarum, steny, nábytok, záclony, koberec sú dôležitejšie ako človek.

Ešte aj na Vianoce. Napokon tak aj skončili.

Nedávno som mala ojedinelú možnosť zúčastniť sa oslavy. Boli sme v súkromných priestoroch majiteľa zariadenia, ktorého účelom je spríjemniť návštevníkom život a vytvárať mu pohodu. My sme fajčili, návštevníci zariadenia nesmeli. Zo zadymeného priestoru odviezli deti, nefajčiari si šúchali červené oči.

Mám rada takéto kalambúry, preto som prehodila slová a sformulovala nasledovnú otázku :

Kto fajčí luxusné kubánske cigarety?

Majiteľ pohostinstva fajčil bežné značky. My, ostatní, tiež.

Neviem koľko stoja cigary, luxusné kubánske už vôbec nie. Mohla by som vygoogliť, ale teraz sa mi nechce. Nemám dôvod, ušla by mi niť. Kto potrebuje si ľahko zistí sám.

Ten, kto si môže dovoliť v súkromných salónoch, autách, lebo tie podľa potreby aj zastavia, osobitných kajutách jácht, vo vlastných lietadlách, helikoptérach.

Na Slovensku tolerujeme cigary hokejistom, lebo ak vyhrávajú, tak ich neskutočne milujeme. Len neviem, či fajčia po víťazstve pravé kubánske. Možno by pán prezident, ako milovník hokeja, vedel lepšie.

V komentári zaznelo, že fajčenie cigár je špeciálny rituál, preto treba na jeho dodržiavanie úzkostlivo dbať. Niečo v tom zmysle, aby ma niekto nechytal za slovíčka. Nemám to rada.

Z toho mi vychádza, že ak fajčí niekto z VIP spoločnosti, v špeciálne vyhradených priestoroch, luxusné kubánske cigary, tak to je OK. Či aj in, to tam nikoho netrápi.

Ale ak fajčí niekto zanedbateľný, v úplne obyčajnom priestore, tak to už nie je rituál, ale desná škodlivina, ktorá hrozne škodí nielen jeho zdraviu,  ohrozuje nefajčiarov, motýle, psov, stromy v parku, aj lavičky pod nimi, lebo to je tiež nábytok.

Tak sa vyvoláva hysterická pandémia, aby sa mohli od fajčiarov vymáhať pokuty so súhlasom nefajčiarskej verejnosti, neustále zvyšovať ich cena, zhoršovať kvalita a ešte aj jedna zo škatuľky ukradnúť. Dúfam, že dve už nie.

Všetko je to aj o inom.

O pohode a nepohode. O spokojnosti a nespokojnosti.

Dobrých medziľudských vzťahoch. O povzbudení a pokutovaní.

Slušní ľudia si dokážu veci tolerovať a vzájomne sa dohodnúť, aby nikto nemal pôžitok na úkor druhého.

Kam sa podeli tí slušní ľudia?

V prírode platia iné pravidlá, ako v ľudskej spoločnosti, tak sme to dopracovali tam, kde sme.

A kto to bude naprávať? Tí, ktorí to nespôsobili.

Tým druhým sa všetko vráti v inej forme, len si možno ani neuvedomia, že to je pokuta.

Judita Harajdová

Judita Harajdová

Bloger 
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som staršia žena, s chátrajúcim obalom, v ktorom sídli stále tá istá duša, dychtiaca po poznaní, len bohatšia o záplavu životných skúseností. Kedysi som túžila cestovať, ale bola to utópia. Teraz mi už stačí posedenie v blízkom parku. Nachádzam tam maketu celého vesmíru. Blaží ma vedomie, že všetci moji drahí pokračujú v niečom, čo som sama nestihla. Som spokojná, lebo dožívam život v súlade sama so sebou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSpoločenskéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu