Preto som s veľkým záujmom sledovala voľbu nového pápeža, predstaviteľa najpočetnejšej skupiny veriacich kresťanov na našej planéte. Výsledok som uvítala aj ja s veľkým uspokojením ako prísľub určitej nádeje pre ľudstvo. S vierou, že sa smerovanie dejín uberie pozitívnejším smerom, lebo badám, že sa k nim pozvoľna prikláňa aj svet.
V uplynulých dňoch som mala vzácnu príležitosť zúčastniť sa istej spoločenskej udalosti nijak zvlášť významnej. Len takej lokálnej.
Prítomní boli zhruba rozsadení okolo troch stolov. Prevažne mne úplne neznámi ľudia, ale dokonalá vzorka predstavujúca tri princípy správania sa, ktoré prevládajú v súčasnej spoločnosti.
Zoznámila som sa so všetkými a pobudla striedavo pri každom z nich.
Najprv som posedela pri stole, ktorý nazvem neutrálny. Podotýkam, že už pri mojom príchode boli takmer všetci značne podnapití.
Sedeli za ním trochu zachmúrení, akoby znudení hostia, ktorí k sebe nemali už na pohľad obzvlášť blízky, srdečný vzťah. Rozhovor dosť viazol. Aj sme trochu pohovorili o banálnych veciach, zazneli trochu sexistické narážky, pri ktorých sa ježím, ale inak sa nedialo nič významné.
Keď som sa po čase premiestňovala k druhému stolu, pobadala som, že už pri úvodných replikách sa mi po dlhom mlčaní rozviazal jazyk, uvoľnila myseľ a začalo to medzi nami iskriť. Sotva som postrehla, kedy mi prisunuli voľnú stoličku. Okamžite bol nadviazaný bezprostredný kontakt. Hovorilo sa nielen o súčasnej situácii, originálne a každý zo svojského uhla pohľadu, ale aj so značnou dávkou informovanosti.
Ako inak, prešli sme aj na literatúru. Ktosi spomenul autora, iný hneď pridal dielo, tretí spustil dlhý úryvok akejsi poémy alebo hrdinského eposu, ktorý som nepoznala. Tak nádherne, že som sa nezdržala a vyhŕkla úprimne, že za ten prednes musím recitátora pobozkať, čo nikdy nerobievam. Všetci to nielen chápali, ale aj s porozumením prijali ako uznanie za dokonalý prednes. Bez najmenšieho náznaku sexuálneho podtónu. Oslovený mi nielen ochotne nastavil líce, ale pridal aj druhé. Bolo to nielen spontánne, ale aj úprimné gesto. Nato zaznela známa hymnická pieseň. Spievaná nádherným, sýtym hlasom, úplne čisto. Okamžite sa pridali ďalšie hlasy nielen od kladného stola, ale aj od neutrálneho až sa triasli steny. Len tretí stôl sa k spevu nepridal.
Keď som spomenula svoju obľúbenú pieseň z mladosti, vzápätí sa rozozvučala aj tá. Prijímala som to ako vzácny osobný dar. Po chrbte mi behali zimomriavky a v očiach zaperlili slzy. Všimla som si, že moje dojatie preskočilo aj na ďalšie ženy a vytierali si kútiky očí tiež. Muži sa usmievali a povzbudzujúco na mňa hľadeli.
Spomenulo sa, že nielen čítajú, ale aj maľujú, píšu, pritom vôbec nie sú známi. Zaujímali sa o moju tvorbu. To už bolo na mňa prisilné. Ocitla som sa akoby v tranze, toľkú eufóriu som zažívala.
Nad stolom striekali priam gejzíry talentu, toľko ho bolo nahusteného v pomerne malom priestore.
Nad tým sa vznášali oblaky nabité katiónmi.
Uvedomila som si, že som v takejto spoločnosti ešte nikdy v živote nebola a zrejme už ani nebudem, pretože to bol unikátny jav.
Nabitá vrchovatou mierou kladnou energiou som sa napokon usadila za tretím stolom. Hneď mi vyčítali, že ich zanedbávam. Sedeli za ním podnikatelia, ktorým sa nedarí, alebo takí, ktorí prišli o prácu a sú momentálne nezamestnaní, nezabezpečení. Títo trochu tichší, utiahnutejší. Zato podnikatelia, na pokraji existenčného kolapsu, nabití agresiou až k explózii. Okamžite začali zadrapovať, chytať za slovíčka, ironizovať, vyčítať čo im slina priniesla na jazyk, bez akýchkoľvek pádnych dôvodov a argumentov. S čiernobielym videním, hodnoteniami a úsudkami v holých vetách.
Osobne som nikdy nebola schopná takto vnímať svet a posudzovať jednotlivcov ani vzťahy, pretože všetko sa mi zdá zložité, vzájomne súvisiace, bezhraničné. Z týchto dôvodov zásadne neklebetím ani nečítam bulvár. Mnohých preto moje verbálne prejavy aj rozčuľujú alebo unavujú. Keď to pobadám, radšej sa utiahnem do svojho vnútra a mlčím. Ale ak sa situácia stáva neúnosná, niet z nej iného východiska, tak unikám alebo rovno strieľam. Samozrejme, obrazne.
Aj pri negatívnom stole sa takto extrémne vyhrocovalo napätie, nedorozumenie, chýbala empatia, nemilosrdnosť prerastala až do krutosti. Priam neskutočné, ako v nejakom horore. Tváre skrivené do diabolských masiek, postavy nadobúdajúce bojovné postoje.
Nezadržateľne sa kopili temné mraky nahustené aniónmi.
Bolo zrejmé, že musí dôjsť nevyhnutne k zrážke. A skutočne, netrvalo dlho a zaburácal hrom a po ňom ďalšie. Pred následným krupobitím sa každý zachraňoval ako mohol.
Len pripitý altruista sa pokúšal zachraňovať možnú obeť.
Po návrate do môjho azylu som sa dlho spamätávala. Pred zrakom sa mi ešte dlho marili tri ostrovy stratené v rozbúrenom oceáne. Neutrálny, kladný a záporný a zvažovala som, aké boli asi dozvuky po vytriezvení.
Prehodnocovala som svoj zásah, ale neustále som prichádzala k rovnakému záveru, že nič iné, ako rázny odstrel, nebolo možné zvoliť, aby sa predišlo ešte väčšej katastrofe.
Doživotný dištanc z mojej strany a ponúknutie dostatočne dlhého času na spamätanie. Ak vôbec je ešte možné a reálne.
V ušiach mi ešte stále doznievalo ako leitmotív trojjediné slovo: peniaze, peniaze, peniaze!..
Pomyselné lietali okolo mňa ako brká zo šklbaného vtáka a pomaly sadali na podlahu k mojim nohám.
Až na druhý večer som sa spamätala. Ovzdušie okolo mňa preriedlo, zrazu bolo číre, myseľ čistá, duša plná pozitívnych emócií. Telo zareagovalo totálnou očistou.
Siahla som po lipovom čaji a osladila ho medom.
Ako balzam koloval mojim cievami a celú ma zaplavoval príjemným teplom.
Konečne som sladko zaspala a vyspala sa tak, ako už dávno nepamätám...
Čo bude nasledovať ďalej neviem. Ale viem, že po každej búrke vyjde zase slnko. Každé počasie sa raz zmení. Lebo viem aj to, že svetu vládnu našťastie nie ľudské, ale prírodné zákony.
Ak sa aj ozvalo ojedinelé volanie po hrubej čiare a novom začiatku, nie je to možné, lebo život nepozná žiadne hrubé čiary, len pozvoľný, neustály prechod z jednej vývojovej etapy do druhej.
Vždy o niečo skúsenejší, poučenejší, ale stále nedokonalí, práve preto, lebo všetci sme len ľudia.
