Vaša popularita bola veľká a určite by bola trvala dlho, nebyť Pražskej jari a následnej invázie vojsk varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968.
Táto udalosť preverila charaktery a poznamenala osudy bežných občanov. O to viac známych osobností.
Vás, pani Marta, na 20 rokov umlčali.
Práve sa dožívate vzácneho životného jubilea. S nostalgiou som sledovala pri tej príležitosti večerný program na ČT1. Sme takmer rovesníčky, žijeme rovnakú historickú epochu. Aj preto cítim potrebu sa Vám takto verejne vyznať, že vždy ste boli pre mňa spevácky aj ľudsky najbližšia. Ani 20 rokov absencie na verejnosti nedokázalo vo mne potlačiť vedomie, že niekde ste, stále existujete i keď anonymne.
Pri každom vystúpení rozžiarenej Heleny Vondráčkovej, v stále novej a novej róbe, som intenzívne vnímala vedľa nej veľké prázdno, ktoré ste mi zapĺňali aspoň v predstavách a prežívala ako bolestnú krivdu, že tam nie ste aj v skutočnosti.
Dnes som sa znovu presvedčila o Vašej ľudskosti, skromnosti a srdci plnom lásky.
Aj v tom mojom stále blčí plamienok vyhradený pre Vás.
