...kritický optimista, ktorý radšej vymenil ružové okuliare za zváračské... Zoznam autorových rubrík: Reflexie, Vlastný názor, Nezaradené
Ako to teda nakoniec je? Platí, či neplatí výrok „pravda nie je hriech"? Každý, kto si prečítal moje predchádzajúce reflexie o danom výroku, došiel určite k nejakému záveru. Či už výrok potvrdil alebo vyvrátil, podstatné je, že sa aspoň na chvíľu zamyslel nie len nad samotným výrokom, ale aj nad tým, ako sa ho to osobne dotýka. Uprednostnil by si pravdu alebo klamstvo? Čo môže viacej zraniť?
Aristoteles pred viac ako 2300 rokmi napísal: „Pravda, je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím." V nadväznosti na predchadzajúcu úvahu o výroku „pravda nie je hriech", povstáva niekoľko otázok: „Do akej miery bola žena stotožnená s pravdou, ktorú o svojej kamarátke podávala iným ľuďom? Čím je teda pravda pre človeka?" Samotná definícia pravdy sa v tomto kontexte javí o niečo komplikovanejšia, ako sme si mysleli. Určenie jednoznačnej definície pravdy bude zložité, no jednoznačne môžeme prehlásiť, že je to niečo univerzálne, ktoré nemôže nikto z nás vlastniť. Už len samotná zhoda myslenia a bytia je u každého človeka odlišná, čím by bolo zložité určiť, koho ta pravda naozaj je.
Kedysi mi jeden človek poslal zaujímavý citát od súčasne dosť známeho spisovateľa: „Telling the truth and making someone cry is better than telling a lie and making someone smile." Ak by som to voľne preložil, znelo by to asi takto: „Povedať pravdu a rozplakať niekoho, je lepšie, ako povedať klamstvo a vyčarovať úsmev." Mojou prvou reakciou bolo ohúrenie, aké je to skvelé, veľavravné, ale čím častejšie som sa k tomu citátu vrátil, vždy mi hlavou preletela myšlienka. Do akej miery je to pravdivé, je to overiteľný fakt, alebo len ilúzia súčasného človeka, ktorý sa snaží zakryť svoje zlyhanie, či nebodaj si nejako vysvetliť prečo ľudia klamú alebo zamlčujú pravdu?
