Podľa odbornokov z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS (Bratislava) samotný štatút Odídenca nepostačuje ako dôvod vydania cudzineckého pasu, je potrebné spĺňať niektorý z ďalších dôvodov uvedených v slovenskom právnom poriadku.
Dňa 16. apríla 2024 prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal návrh zákona o mobilizácii č. 3633-IX (projekt č. 10449). Zákon, ktorý v parlamente prešiel vo štvrtok, úradom umožní ľahšie identifikovať každého muža, ktorého môžu povolať do armády. Tisíckam Ukrajincov sa doteraz podarilo vyhnúť jednoduchou nekomunikáciou.
Po tom, čo vstúpi zákon do platnosti, budú Ukrajinci mať na aktualizáciu svojich osobných údajov 60 dní. Dokumenty o tom, že sa zaregistrovali v odvodovom centre, budú najnovšie musieť mať muži vždy pri sebe a na požiadanie sa nimi preukázať. Tým, ktorí sa vojenskej službe budú vyhýbať, budú môcť napríklad odobrať vodičský preukaz. Zákon sa týka mužov vo veku 25 do 60 rokov. Dospelí muži od 18 do 25 rokov sa budú môcť dobrovoľne prihlásiť tak ako doteraz. Okrem toho však tento zákon zakázal ukrajinským ambasádam a veľvyslanectvám v zahraničí vydávať Ukrajincom nové pasy. Účelom tohto zákona je priviesť čo najviac bojaschopných Ukrajincov na územie Ukrajiny.
Zákon o mobilizácii v Ukrajine vyvolal diskusiu nielen o povinnostiach voči vlasti, ale aj o obmedzeniach v cestovaní. V súvislosti s tým sa Ukrajincom otvárajú možnosti získania cudzineckého pasu na Slovensku. Pre tých, ktorí sa nachádzajú v určitých situáciách, ako je poskytnutie doplnkovej ochrany alebo tolerovaný pobyt, existujú mechanizmy na získanie tohto dokumentu. Napriek obmedzeniam vo voľbe, však stále existuje cesta, ako legálne vycestovať zo Slovenska a na návrat do krajiny. Je však potrebné dôkladne skúmať, na základe akého dôvodu sa o vydanie cestovného pasu žiada.
Aké majú teda Ukrajinci možnosti?
Zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“) v ustanovení § 74 upravuje možnosti vydania cudzineckého pasu, ktorý oprávňuje cudzinca na vycestovanie zo Slovenskej republiky a návrat do Slovenskej republiky. Takýto cudzinecký pas môže policajný útvar vydať:
cudzincovi, ktorému bola na území Slovenskej republiky poskytnutá doplnková ochrana, pokiaľ nemá vlastný platný cestovný doklad;
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny (teda krajiny mimo Európsku úniu), ktorý má na základe poskytnutej doplnkovej ochrany udelený dlhodobý pobyt (po tom ako sa v Slovenskej republike zdržiaval oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti), pokiaľ nemá vlastný platný cestovný doklad;
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený trvalý pobyt z dôvodov hodných osobitného zreteľa ak nemá vlastný platný cestovný doklad;
Okrem vyššie uvedených prípadov je možné vydanie cudzineckého pasu aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny:
ktorý nemá vlastný platný cestovný doklad a nemôže si ho zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu, ktorého je občanom, ak mu bol udelený tolerovaný pobyt v Slovenskej republike,
ak sa rozhodlo o jeho administratívnom vyhostení alebo uložení trestu vyhostenia, alebo
ak sa narodil na území Slovenskej republiky,
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý počas mimoriadnej situácie vstúpil na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu a nemá vlastný cestovný doklad, môže policajný útvar na účel vycestovania vydať cudzinecký pas.
Ako povedal Michal Orviský z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS v uvedených prípadoch však cudzinecký pas oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny iba na vycestovanie z územia Slovenskej republiky, nie však na návrat na územie Slovenskej republiky.
"Platnosť cudzineckého pasu policajný útvar určí na nevyhnutný čas, najdlhšie na jeden rok, pričom platnosť cudzineckého pasu môže policajný útvar predĺžiť, a to aj opakovane, - hovorí advokáat, - Žiadosť o vydanie cudzineckého pasu je povinný podať štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare; to neplatí, ak je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa tohto zákona".
Policajný útvar vydá cudzinecký pas do 30 dní od podania žiadosti o vydanie cudzineckého pasu.
Čo je to tolerovaný pobyt?
Tolerovaný pobyt je osobitný typ pobytu, ktorý môže byť cudzincovi udelený výnimočne na krátke časové obdobie s cieľom prekonať konkrétnu situáciu.
Tolerovaný pobyt je špecifický typ pobytu, ktorý možno udeliť cudzincovi najviac na 180 dní za predpokladu, že platí niektorá z nasledujúcich podmienok:
je obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi a má najmenej 18 rokov;
je maloletým dieťaťom nájdeným na území Slovenskej republiky;
ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života (podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok (musíte predložiť výpis z registra trestov štátu, ktorého ste štátnym príslušníkom a v ktorom ste sa v posledných troch rokoch zdržiavali viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch);
bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo ak ide o nelegálne zamestnanú maloletú osobu,
ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.
Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 74 upravuje možnosti vydania cudzineckého pasu, ktorý oprávňuje cudzinca na vycestovanie zo Slovenskej republiky a návrat do Slovenskej republiky. Takýto cudzinecký pas môže policajný útvar vydať cudzincovi, ktorému bola na území Slovenskej republiky poskytnutá doplnková ochrana, pokiaľ nemá vlastný platný cestovný doklad. Cudzinecký pas je doklad oprávňujúci štátneho príslušníka tretej krajiny na vycestovanie. Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a nemá vlastný platný cestovný doklad, vydá policajný útvar cudzinecký pas, ktorý je dokladom oprávňujúcim tohto cudzinca na vycestovanie zo SR a na návrat do SR.
O cudzinecký pas môže požiadať každá osoba s poskytnutou doplnkovou ochranou, ktorá nevlastní cestovný pas krajiny pôvodu. Ide o iný druh dokladu, ako sa vydáva osobám s udeleným azylom. Tento doklad sa vydáva podľa zákona o pobyte cudzincov. Platnosť cudzineckého pasu môže policajný útvar opakovane predĺžiť. Územnú platnosť cudzineckého pasu určí policajný útvar podľa účelu, na ktorý ho vydal. Pokiaľ ide o cudzinecký pas vydávaný osobám s poskytnutou doplnkovou ochranou, tak jeho územná platnosť nie je obmedzená.
Čo je to doplnková ochrana?
Doplnkovou ochranou sa v zmysle zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v platnom znení rozumie ochrana pred vážnym bezprávím. Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu, avšak návrat do krajiny pôvodu neprichádza do úvahy, lebo hrozí vážne bezprávie, je možné získať dočasnú doplnkovú ochranu. Prvýkrát sa udeľuje na dobu 1 roka. Doplnková ochrana spravidla chráni civilistov, ktorí utekajú pred všeobecným násilím spojeným s vojnovým konfliktom. Taktiež však môže byť poskytnutá tým, ktorý sa obávajú popravy, mučenia alebo iného neľudského zaobchádzania v krajine pôvodu a nepreukázali obzvlášť zavrhnutiahodný dôvod, ktorý sa vyžaduje pre udelenie azylu.
Vážne bezprávie je podobné ako prenasledovanie
Tiež ide o vážne alebo opakované porušenie vašich ľudských práv. Doplnková ochrana chráni výlučne pred hrozbou bezprávia vo forme trestu smrti alebo popravy, vo forme mučenia alebo krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Osobitne chráni doplnková ochrana pred reálnou hrozbou vážneho a individuálneho ohrozenia života nerozlišujúcim násilím spôsobeným ozbrojeným konfliktom.
Podľa odborníokov z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS Pôvodcom vážneho bezprávia môže byť štát a jeho štátne orgány. Ak sa bezprávia dopúšťajú neštátne subjekty, v prvom rade sa občan má so žiadosťou o ochranu obrátiť na štátne orgány krajiny pôvodu (armádu, políciu, súdy). Doplnková ochrana prichádza do úvahy iba vtedy, ak preukážete, že štátne orgány nie sú schopné alebo ochotné pred vážnym bezprávím chrániť, a že ani presťahovanie sa do inej bezpečnej časti krajiny pôvodu nemôže zabezpečiť účinnú ochranu pred bezprávím.
