Podľa celosvetovej platformy na spracovanie údajov a obchodných informácií, Statista, je viac ako 70 % Európanov pravidelne vystavených falošným správam. Tieto správy môžu nabrať formu "dezinformácií" a "falošných správ". Zatiaľ čo falošné správy môžu byť neúmyselné, dezinformácié sú úmyselným šírením nepravdivých informácií s cieľom zavádzať verejnosť.
Hlavným cieľom dezinformácie je zvyčajne destabilizovať politickú a spoločenskú situáciu v krajine, kde sa tieto správy šíria. Môžu sa napríklad týkať volieb alebo PR politickej strany alebo jej jednotlivých predstaviteľov.
V Nemecku nedávno prebehla séria seminárov na tému "Nástroje vplyvu: propaganda, dezinformácie a falošné správy" v rámci projektu "Európsky dialóg o ľudských právach" (Europäischer Menschenrechtsdialog), ktorý podporilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí (Auswärtigen Amts).
Na diskusiách sa rozoberali ruské propagandistické projekty smerujúce do európskej informačnej oblasti. Z môjho pohľadu však nie všetky prediskutované témy boli nepravdivé. Niektoré situácie, ktoré boli označené ako "dezinformácie", sa skôr javili ako výsledok nepochopenia niektorých novinárov, ktorí danú tému nesprávne informovali. Podľa môjho názoru je problémom aj nedostatočne záujmy mienkotvorných osobností o pochopenie konkrétnej problematiky.
Nie zriedkakedy sa vyskytuje situácia, kedy samotní "mienkotvorcovia" dávajú prednosť väčšinovému názoru a nemajú hlbšie porozumenie danej problematiky.
Jedným z diskutovaných príkladov bol mediálne známy prípad násilia "migrantov" voči rusky hovoriacemu dievčaťu, ktorý sa odohral v Nemecku pred niekoľkými rokmi. Nemecké médiá uvádzali, že ide o ruskú "dezinformáciu". Podozrenie však padlo na nemeckých občanov tureckého pôvodu. Napriek existencii trestných článkov o "pedofílii" a "tvorbe pornografických materiálov za účasti maloletého jedinca" (ktoré by boli logickým pokračovaním prípadu), nemecký súd odsúdil len jedného páchateľa na pokutu a podmienečné odsúdenie. Toto rozhodnutie bolo prijaté až po masových demonštráciách. Ostatní páchateľia neboli stíhaní, čo viedlo k tomu že tento trestný čin sa nepovažoval za trestný čin spáchaný skupinou.
K malému nedorozumeniu by som rád poznamenal, že potvrdenie o mojej účasti na seminároch bolo z nejakého dôvodu vystavené pod mojím tvorivým pseudonymom "Eugen Chaadajev", hoci som vždy uvádzal svoje pravé meno a všetky novinárske tituly vo svojej korešpondencii.
