V digitálnom veku sa informácie stávajú najcennejším zdrojom, no zároveň sa stávajú aj predmetom masového využívania na šírenie dezinformácií.Dezinformácia je proces šírenia nepravdivých alebo manipulatívnych informácií s cieľom ovplyvniť verejnú mienku, zmeniť postoje alebo vnímanie udalostí.
Portál Infosecurity.sk nedávno zverejnil článok o dezinformáciách, bezpečnosti sociálnych sietí a práci slovenských používateľov - "elfov", ktorí bojujú proti šíriteľom dezinformácií a internetovým trollom. Článok sa venoval start-upu "elv.ai", ktorý využíva umelej inteligencii na identifikáciu toxických komentárov a falošných správ v online prostredí.
Podľa Statista, globálnej platformy pre údaje a obchodné spravodajstvo, viac ako 70 % Európanov zažilo v roku 2022 falošné správy. Tieto správy môžu nadobúdať formu „dezinformácií“ a „nepravdivých informácií“. Zatiaľ čo dezinformácia môže byť neúmyselná, dezinformácia je zámerne šírenie nepravdivých informácií s úmyslom uviesť publikum do omylu.
Dezinformácie môžu pochádzať z rozličných zdrojov, od neohľaduplných médií a sociálnych sietí až po riadené vládne kampane. Často majú svoje korene v záujmoch jednotlivých skupín alebo dokonca štátov, ktoré sa snažia ovplyvňovať vnútorné alebo vonkajšie politické okolnosti.
Od „čierneho PR“ po falošné správy
Hlavným cieľom falošných správ je zvyčajne destabilizácia politickej a spoločenskej situácie v krajine, v ktorej sa tieto správy šíria. Môžu sa napríklad týkať volieb alebo verejných vzťahov akejkoľvek politickej strany alebo jej jednotlivých osobností. Odborníci poznamenávajú, že dezinformácie sa najčastejšie šíria prostredníctvom telegramových kanálov, ktoré môžu spravovať ľudia, ktorých identita zostáva anonymná, prostredníctvom skupín na sociálnych sieťach, ako aj „jednodňových“ internetových stránok.
Týka sa to hlavne publikácií, ktoré nemajú žiadne overiteľné zdroje a ich povesť nie je možné vystopovať žiadnym spôsobom. Je jasné, že tieto publikácie nemajú žiadnu registráciu v oficiálnych mediálnych registroch, a dokonca aj názov ich domény môže byť veľmi „elegantný“, neobvyklý pre miestny región. Falošné správy sa často šíria aj na blogoch a platformách s bezplatným moderovaním.
Okrem toho sa táto technika často využíva na vytvorenie „čierneho PR“ medzi konkurenčnými spoločnosťami, kedy je za základ vzatá skutočná konkrétna správa, ktorá sa ľahko nájde vo vyhľadávačoch, no zároveň je jej forma upravená a doplnená o všetky detaily, ktoré tam skutočne nikdy neboli.
V krajinách Spoločenstva nezávislých štátov sa často počas volieb môžu distribuovať papierové noviny s falošnými správami. To znamená, že si ich môžete vyzdvihnúť, prečítať a sledovať. Tieto noviny môžu mať podobu existujúcich vydání alebo môžu jednoducho niesť nejaké slávne meno. Zdrojové údaje môžu obsahovať fiktívne osoby alebo menovcov známych novinárov. Napríklad v roku 2013 varovala ukrajinská publikácia „Ukrajinská pravda“ pred duplicitnou publikáciou a provokáciami zameranými proti nej samej.
V roku 2012, počas parlamentných volieb, sa jedny z regionálnych novín na Ukrajine stretli s faktom, že pod ich názvom bolo vydávané celé vydanie „dvojitých“ novín. Tieto noviny s rovnakým názvom boli distribuované na tých istých miestach, kde sa bežne distribuovali originálne noviny. Konkrétne išlo o centrá sociálnej pomoci obyvateľstvu, verejné organizácie a dokonca aj úrady. Je zrejmé, že obsah duplicitných novín bol úplne odlišný od pôvodných, čo viedlo k mnohým nedorozumeniam medzi čitateľmi.
Napríklad v Kazachstane sa otázka boja proti falzifikátom stala taká naliehavá, že úrady zaviedli dodatočnú zodpovednosť za šírenie nepravdivých informácií. Podľa správ kazašských médií "zvýšenie zodpovednosti za falzifikáty znížilo počet trestných činov."
Aj v Moldavsku sa téma boja proti dezinformáciám stáva čoraz aktuálnejšou. Napríklad v roku 2022, po začiatku vojny na Ukrajine a v súvislosti s prijatím sady legislatívnych úprav týkajúcich sa informačnej bezpečnosti krajiny, bolo zakázané vysielanie ruských televíznych kanálov. Mimochodom, v dôsledku súťaže medzi konkurentmi je často nemožné sledovať takéto nezákonné manipulácie.
Vojna na Ukrajine a dezinformácie na Slovensku
Slovenská polícia vo februári 2023 zverejnila správu o tvorbe, vývoji a šírení dezinformácií a manipulácií na Slovensku za rok 2022.
Medzi hlavné témy, ktoré dezinformátori najčastejšie šírili, strážcovia zákona vyčleňujú: „Odídenci z Ukrajiny“, „Podpora Ruskej federácie“, „Dezinformácie z frontu“ a tiež uviedli konkrétne príklady dezinformačných techník a metód. Ako sa uvádza v správe, polícia sa v prvých dňoch vojenského konfliktu aktívne zaoberala problematikou utečencov, ktorí prišli na Slovensko z Ukrajiny. Objavili sa náznaky, že počiatočná vlna spolupatričnosti v spoločnosti a ochoty pomôcť sa môže zmeniť na otvorenú nenávisť a šírenie nepravdivých informácií o Ukrajincoch.
Dôstojníci z komunikačných jednotiek sa nachádzali priamo na východnej hranici s Ukrajinou a aktívne pracovali počas prvého mesiaca vojny. V dôsledku toho došlo k úspešnému zásahu proti dezinformáciám, ktoré sa diali na hranici a snažili sa vyprovokovať politicky významných jednotlivcov. Naratív vo videách, ktoré sa šírili, naznačoval, že občania tretích krajín využívajú vojnu na Ukrajine na nelegálnu migráciu cez územie Slovenskej republiky alebo iných členských štátov EÚ.
Zo štatistík sa zistilo, že nešlo o masovú nelegálnu migráciu občanov tretích krajín, ale v skutočnosti Slovensko zachraňovalo najmä občanov Ukrajiny, členských krajín EÚ a občanov Ruska, ktorí tiež utekali pred vojnou. V druhej fáze polícia zverejnila videorozhovory s občanmi tretích krajín, v ktorých vysvetlila, prečo sa nachádzajú na Ukrajine (vzdelanie, zamestnanie, medzinárodné rodiny a pod.) a aké sú ich plány do budúcnosti.
Boli zverejnené aj samostatné videá a fotoreportáže z repatriačných letov organizovaných veľvyslanectvami jednotlivých krajín. Nepriateľstvo, vyvolané následkami manipulatívnych operácií, sa prejavovalo voči Ukrajine ako takej, nie len voči utečencom, ale aj formou podpory Ruska a oslavovania „úspechov“ jeho armády. Slovenskí strážcovia zákona systematizovali štruktúru niektorých foriem propagandy, vrátane: ospravedlňovania vojny, dezinformácií proti ukrajinskej vláde a štátu, šírenia nepravdivých informácií o „víťazstvách“ ruskej armády a mnohé ďalšie.
Aby ste sa nestali obeťou dezinformačnej mašinérie, treba sa mať na pozore, snažiť sa získať informácie z oficiálnych zdrojov a overených médií. A tiež, čo je najdôležitejšie, musíte si uvedomiť, že dezinformácie predstavujú pokus vonkajších síl vytvoriť alternatívnu realitu a zaplísať do svojich sietí čo najviac ľudí.
Boj proti dezinformáciám nie je len úlohou jednotlivcov alebo organizácií, ale aj zodpovednosťou každého za zachovanie informačného prostredia, na ktorom je spoločnosť postavená.
This material was created with the support of the UNESCO program "Support to Ukrainian Refugees through the Media" funded by the Government of Japan.
