Medzinárodná ochrana (Azyl) je základným nástrojom na zabezpečenie práv a bezpečnosti miliónov ľudí, ktorí trpia prenasledovaním, konfliktmi a inými formami neistoty.
Napriek mnohým výzvam medzinárodné spoločenstvo pokračuje v práci na zdokonaľovaní mechanizmov ochrany, zvyšovaní úrovne spolupráce a posilňovaní právnych základov na zabezpečenie efektívnej a komplexnej ochrany osôb, ktoré ju potrebujú.
Napríklad, dnes u mnohých ľudí, najmä z Ukrajiny, vzniká otázka podania dokumentov na medzinárodnú ochranu, pretože dočasná ochrana (Dočasné útočisko na Slovensku), ktorú poskytuje množstvo krajín, ponecháva budúci status Ukrajincov v neistote. Okrem toho medzinárodná ochrana a dodatočná ochrana umožňujú získať cudzinecký pas, takzvaný "čierny pas utečenca" (Cudzinecký pas/Alien's passport) alebo cestovný doklad utečenca (Cestovný doklad - Dohovor z 28. júla).
Pri tom podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu sa osvedčilo na príklade utečencov z krajín ako Sýria, Somálsko, Palestína a ďalších.
Je známe mnoho prípadov, keď napríklad muži z týchto krajín (dokonca aj v brannom veku) priplávali do EÚ na nafukovacích člnoch bez akýchkoľvek dokumentov, ktoré by mohli potvrdiť ich totožnosť.
Štatistika a čísla
Podľa údajov UNHCR prijala Európa, vrátane Turecka, do konca roku 2022 viac než tretinu (36 %) všetkých utečencov na svete. Počet utečencov v európskych krajinách vzrástol zo 7 miliónov na konci roku 2021 na 12,4 milióna na konci roku 2022. Tento údaj zahŕňa aj utečencov z Ukrajiny.
Na Slovensku bolo k 30. aprílu 2024 v procese posudzovania celkovo 50 žiadostí o udelenie medzinárodnej ochrany, 13 žiadostí bolo schválených a 3 prípady boli schválené so statusom doplnkovej ochrany. V roku 2024 podalo žiadosť o medzinárodnú ochranu 11 mužov z Ukrajiny, z ktorých bola schválená len jedna žiadosť so statusom doplnkovej ochrany.
Ako získať medzinárodnú ochranu
Podľa internetovej stránky Ministerstva vnútra SR sa konanie o udelenie medzinárodnej ochrany začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare, že žiada o azyl v Slovenskej republike. Počas azylového konania Ministerstvo vnútra SR posudzuje dôvody žiadosti o azyl, ako aj pravdivosť informácií, na základe ktorých osoba podáva žiadosť o azyl.
Odborníci upozorňujú, že dôležitým krokom pri získavaní medzinárodnej ochrany je pohovor s oprávnenou osobou, počas ktorého bude musieť žiadateľ o medzinárodnú ochranu preukázať, že potrebuje ochranu, pretože je vo svojej domovskej krajine v ohrození života.
Preto žiadateľ o azyl by mal byť pripravený odpovedať na všeobecné otázky týkajúce sa možných hrozieb jeho bezpečnosti, ako aj na témy ako zloženie rodiny, zdravotný stav a cestovnú históriu.
Podľa medzinárodných noriem je vláda povinná poskytnúť prekladateľa v prípade potreby. Je dôležité mať na pamäti, že prekladateľ má za úlohu iba prekladať a nemá právo zasahovať do priebehu rozhovoru ani poskytovať akékoľvek rady.
Ak máte vážne podozrenia, že prekladateľ má predsudky alebo neprerádza všetky poskytnuté informácie, máte právo požiadať úrady o jeho výmenu.
Spoločná rozhovor s imigračnými úradníkmi
Rozhovory s poverenou osobou môžu trvať mnoho hodín a môžu byť rozdelené do niekoľkých fáz.
Podľa informácií zverejnených britskou organizáciou Right to Remain (Právo na pobyt) je dôležité preukázať, že v ríšnej krajine hrozí konkrétna nebezpečenstvo.
Napríklad, prenasledovanie na základe náboženstva, rasy, národnosti, politických názorov alebo príslušnosti k nejakej zo sociálnych skupín, ktoré sú často prenasledované (často sa tým rozumie sociálna skupina vnútri krajiny).
V ankete, ktorú je potrebné vyplniť, je dôležité uviesť konkrétnu právnu základňu, na základe ktorej žiadateľ o ochranu požiada. Táto informácia bude posúdená a zaradená do konkrétnej kategórie úradníkmi zodpovednými za posúdenie žiadostí.
Okrem toho je dôležité zohľadniť bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu. Napriklad, podľa World Population Review má Ukrajina červený stupeň hrozby a v porovnaní s inými krajinami je na zozname bezpečnosti hneď za Somálskom.
Avšak, ako zdôrazňuje ukrajinské vydanie "Jurydychna Gazeta", v Ukrajine nie je vyhlásený stav vojny. Pre dôkladných úradníkov to môže byť argumentom, že Ukrajina je považovaná za bezpečnú krajinu, čo môže byť dôvodom pre zamietnutie žiadosti o štatút utečenca.
Dôležitá otázka sa týka aj štátnej ochrany: Požiadal žiadateľ o medzinárodnú ochranu orgány svojej domovskej krajiny predtým, ako požiadal o ochranu orgány v zahraničí? Ak áno, prečo bola táto pomoc neúčinná? Ak nie, prečo nie?
Toto je kritická časť procesu posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu, kde sa zhodnocuje, či žiadateľ využil možnosti a ochrany, ktoré mu poskytla jeho domovská krajina pred tým, ako sa rozhodol požiadať o ochranu v zahraničí.
Počas procesu posúdenia možnosti poskytnutia štatútu utečenca relevantný vládny orgán bude zvažovať túto informáciu a rozhodovať, či domovská krajina nebola schopná ochrániť osobu pred poškodením.
Často sa počas pohovoru kladiú otázky týkajúce sa možnosti presunúť sa v rámci krajiny do bezpečnejších oblastí a toho, prečo takýto presun, ak bol uskutočnený, nevyriešil otázky týkajúce sa bezpečnosti. Toto sa osobitne týka ľudí, ktorí mali v Ukrajine oficiálny štatút vnútorných vysídlených osôb.
Ako odpovedať na otázky?
Odborníci upozorňujú, že dôležitá je konzistentnosť v prezentácii faktov a absencia rozporov. Preto je potrebné pozorne sledovať informácie poskytované pri podávaní žiadosti o priznanie postavenia utečenca.
Ak sa zdá, že boli vynechané dôležité údaje, mali by ste to okamžite oznámiť.
Keď vám úradník kladie otázky, mali by ste na ne odpovedať čo najpodrobnejšie a snažiť sa neposkytovať jednoslabičné odpovede "áno" alebo "nie". V takom prípade môže migračný úrad obviniť žiadateľa z "nejasnosti".
Je tiež užitočné predložiť úradné dokumenty z vašej domovskej krajiny, ktoré možno overiť v žiadosti o medzinárodnú ochranu. Napríklad súdne rozhodnutia, predvolania v trestnom konaní, lekárske správy atď.
Silným argumentom pre udelenie postavenia medzinárodnej ochrany je povaha väzby s krajinou, v ktorej sa podáva žiadosť o priznanie postavenia utečenca, dĺžka pobytu v krajine, dĺžka zamestnania v domovskej krajine a v krajine, v ktorej sa podáva žiadosť o ochranu, doklady o dobrovoľníckych aktivitách, odporúčacie listy, doklady o vzdelaní a ďalšie dokumenty, ktoré môžu potvrdiť zámer ďalej sa integrovať.
