Dnes sa Ukrajinci stali významnou súčasťou medzinárodnej diaspóry a Slovensko nie je výnimkou. V posledných rokoch sledujeme nárast počtu Ukrajincov, ktorí si zvolili Slovensko za svoj nový domov. Táto komunita priniesla svoj jedinečný príspevok do spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho života krajiny.
Podľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky malo k 31.12.2024 platné povolenie na pobyt na území SR 197.004 Ukrajincov. Z toho 52.136 mali prechodný pobyt a 13.901 trvalý pobyt a 130.967 Ukrajincov mali dočasné utočisko.
Na konci roka 2021 malo na Slovensku platné povolenie na pobyt 56.480 Ukrajincov, pričom polícia evidovala 594 prípadov nelegálnej migrácie.
V súčasnosti väčšina Ukrajincov, ktorí prišli na Slovensko, získala štatút dočasného útočiska. K 01.06.2025 tento štatút malo 132.658 Ukrajincov. Väčšina z nich je registrovaná v Bratislavskom kraji (47.027), ďalej nasleduje Košický kraj (17.413), Žilinský (13.498), Nitriansky (13.354), Trnavský (13.303), Prešovský (10.688), Trenčiansky (9.929) a Banskobystrický (7.446).
Ako Ukrajinci prichádzali na Slovensko pred vojnou?
Pred ruskou inváziou na Ukrajinu prichádzalo mnoho našich krajanov na Slovensko za prácou, štúdiom alebo podnikaním. Slovenská republika im umožnila získať prechodný pobyt. Vďaka tomu vznikali ukrajinské komunity okolo veľkých podnikov a univerzít, čo viedlo aj k vzniku kultúrnych a vzdelávacích centier.
Napríklad na Prešovskej univerzite v Prešove už dlhé roky pôsobí Inštitút ukrajinistiky a stredoeurópskych štúdií. Okrem toho viaceré vysoké školy ponúkajú informácie pre uchádzačov z Ukrajiny v ich rodnom jazyku – napríklad Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre či Žilinská univerzita v Žiline majú sekcie v ukrajinčine na svojich weboch. Na Univerzite Komenského v Bratislave sa vyučuje ukrajinský jazyk a organizujú sa aj kurzy slovenčiny pre utečencov z Ukrajiny.
Pri školách sa organizujú vedecké konferencie, špecializované letné školy, kurzy, ukrajinské kluby a rôzne kultúrne a tematické podujatia, na ktorých sa aktívne zúčastňujú ukrajinskí študenti.
Ešte pred vojnou mnohé slovenské podniky zamestnávali Ukrajincov a zabezpečovali im pobyt – napr. Stellantis Slovakia (PSA Peugeot) v Trnave a Volkswagen Slovakia v Bratislave. Okolo týchto fabrík vznikali ukrajinské komunity. Tieto firmy boli známe tým, že zamestnávali aj ľudí bez špeciálnych zručností a ponúkali tlmočníkov počas školení a práce. Preto sa im ľudovo hovorilo „brány na Slovensko“.
Dejiny ukrajinskej kultúry a zachovávanie tradícií
Časť ukrajinských etnických území patrila do Rakúsko-Uhorskej monarchie a Československa, čo robí z Ukrajiny nielen susedný štát, ale aj krajinu so spoločnou historickou skúsenosťou so Slovenskom.
Po okupácii Ukrajinskej ľudovej republiky boľševikmi v roku 1920 prišli na Slovensko ukrajinskí emigranti. Ich integráciou a ochranou práv sa zaoberal Ukrajinský spoločenský výbor v Bratislave (založený v roku 1921), pričom na Univerzite Komenského študovali ukrajinskí študenti. V roku 1922 vznikla ukrajinská občianska organizácia Ukrajinská kolónia, a v roku 1932 Spolok ukrajinských katolíckych študentov, ktorý pôsobil v internáte Lafranconi. Ukrajinské organizácie boli aj v Bratislave, Košiciach a iných mestách.
Dnes Ukrajinci na Slovensku aktívne spolupracujú s miestnymi komunitami a prinášajú svoj kultúrny prínos. Zapájajú sa do občianskych združení, kultúrnych podujatí a jazykových skupín, aby zachovali a šírili svoju národnú identitu. Organizujú oslavy, festivaly a udalosti, ktoré podporujú porozumenie a kultúrnu výmenu.
Na Slovensku pôsobia ukrajinské občianske združenia ako Ukrajinsko-slovenská iniciatíva a SME SPOLU v Bratislave, Zväz Rusínov-Ukrajincov SR a Zväz skautov „Plast“ ukrajinsko-rusínskej mládeže na Slovensku v Prešove, Ukrajinský národný amatérsky spevácky zbor „Karpaty“ v Košiciach a ďalšie.
Okrem toho sa realizujú projekty ako napr. „Vytvorenie ukrajinských komunitných centier na podporu vzdelávania, integrácie a ochrany Ukrajincov, ktorí získali dočasné útočisko na Slovensku“, podporované medzinárodnými organizáciami.
Na Slovensku už mnoho rokov fungujú aj inštitúcie ukrajinskej kultúry. V roku 1945 vzniklo v Prešove z iniciatívy Ukrajinskej národnej rady Ukrajinské národné divadlo, dnes známe ako Divadlo Alexandra Duchnoviča. Existuje aj Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku (od roku 1958) a Múzeum rusínskej kultúry v Prešove (od roku 2007).
Ukrajinci-Rusíni ako samostatná ukrajinská komunita
Počas Rakúsko-Uhorska sa za „Rusínov“ a „Ruthénov“ označovali Ukrajinci žijúci na území monarchie. V rakúskom parlamente od roku 1907 pôsobila ukrajinská poslanecká frakcia „Klub Ruthénov“, kde boli aj budúci predstavitelia Západoukrajinskej ľudovej republiky ako Yevhen Petruševyč, Kosť Levyckyj či Kyrylo Tryľovskyj.
V roku 1919 vznikol na území Československa ukrajinský štát – Podkarpatská Rus, a od roku 1938 samostatný štát Karpatská Ukrajina.
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 sa k rusínskej národnosti hlásilo 23 746 osôb a rusínsky jazyk ovláda 38 679 ľudí. Sú potomkami slovanských kmeňov žijúcich v Karpatoch od 5.-6. storočia. Termín „Rusín“ sa používal na označenie kresťanov východného obradu – „ruskej viery“ – na území Moldavska a Kyjevskej Rusi.
Rusíni majú svoje organizácie a kultúrne centrá ako Okrúhly stôl Rusínov Slovenska, Molody Rusyny, Poddukelský umelecký ľudový súbor a ďalšie.
Napriek pozitívnemu prínosu sa Ukrajinci stretávajú s výzvami integrácie. Jazyková bariéra a kultúrne rozdiely môžu byť prekážkou, no štát aj občianske združenia poskytujú podporu novoprišelcom a posilňujú porozumenie medzi komunitami. Kým Rusíni sú už dlhodobo integrovaní, noví ukrajinskí prisťahovalci si ešte hľadajú miesto v slovenskej spoločnosti. Ale je to možné – v iných krajinách sa Ukrajinci úspešne začlenili do života, ako napríklad v Kanade, kde ukrajinská komunita zohráva významnú úlohu v spoločnosti.
