Vrátil sa nad tanier svojej polievky a rovnako pomaly vkladal do úst ďalšiu lyžicu. O chvíľu vstal a šiel na záchod. Opláchol si ruky v kúpeľni a znova ujedal z polievky.
„Ocko, prečo nám to robíš? Prečo stále piješ?" spýtala sa ho, keď už nemohla nemo hľadieť na to aké problémy mu robí tanier polievky.
Bola to jedna z chvíľ, kedy medzi nimi dvoma vládol pokoj, kedy neboli na seba ako pes a mačka. Nezniesla jeho popíjanie a on neznášal to drzé frflanie svojej staršej dcéry.
„Však vám nič nerobím. Neubližujem vám," povedal a čiastočne mal pravdu. Nikdy ich nebil, nerobil bordel. Iba chradol a upadal. Jeho pohľad strácal iskru. A to bolelo.
„Ja už nebudem dlho žiť. Ja viem, že sa šesťdesiatky nedožijem," povedal a znova vstal od stola, aby si šiel zmyť slzy, ktoré mu padali dolu tvárou.
Prešlo len pár rokov a on zomrel na náhlu mozgovú príhodu - štyridsaťdeväťročný. A v nej ostal pocit, že medzi nimi ostalo veľa nedopovedané.
