„V zdravom tele, zdravý duch...“ napriek tomu, že ide o veľmi krátke a ľudové motto, má v sebe istú múdrosť. Na týchto slovách je totiž množstvo pravdy. Telo a duša človeka sa navzájom ovplyvňujú a sú späté s celkovým zdravým. V posledných rokoch v literatúre, médiách, školách či firmách rezonuje téma „duševného zdravia“. Napriek tomu, že nejde o „nový objav.“ Ľudia sa v každej dobe a v každom veku usilovali o udržanie si svojho zdravia. Samozrejme, prístupy, poznatky a možnosti sa v jednotlivých dobách ľudstva razantne menili. S rozvojom civilizácie sa ľudia dostávali aj k väčším možnostiam starostlivosti o „duševné zdravie“.
Duševné zdravie nazývame aj psychické alebo mentálne zdravie. Zahŕňa našu emocionálnu, psychickú a sociálnu pohodu. Ovplyvňuje, ako ľudia myslíme, cítime a konáme, keď sa vyrovnávame s výzvami a nástrahami života. Dobré, stabilné duševné zdravie má dosah na všetky oblasti človeka. Dnes vieme, že úzko súvisí aj s tým, ako sa vysporiadať so stresom, nárokmi, úlohami či vzťahmi sebe k samým a k ostatným ľuďom v našom okolí. Duševné zdravie je dôležité v každej fáze života. Od detstva cez dospelosť až po seniorský vek. Ak človek nie je duševne zdravý, nemôžeme vlastne hovoriť o tom, že je zdravý.
„Podobne ako sa staráme o fyzické telo, mali by sme venovať pozornosť aj svojej psychike. Dobré duševné zdravie nám umožňuje zvládať stres, budovať si zdravé vzťahy či efektívne riešiť problémy. Keď sme psychicky vyrovnaní, sme schopnejší dosahovať ciele a viac si užívať každodenné radosti...“
Organizácia WHO (svetová zdravotnícka organizácia) vníma duševné zdravie ako stav pohody, v ktorom človek môže zdolávať stresové situácie života, vie produktívne pracovať, rozvíjať sa, napĺňať svoj potenciál a prispievať do života spoločnosti. O to vážnejšie vyznievajú informácie o stave duševného zdravia, aj v našom európskom (západnom) priestore. Jedna zo správ, ktorú som si preštudoval v rámci projektu Stav zdravia v EÚ (vypracovaná organizáciou OECD), mapovala situáciu v oblasti duševného zdravia v členských štátoch EÚ (teda vrátane Slovenskej republiky). Zo správy okrem iného vyplýva, že obavy, úzkosti a pocity depresie v dôsledku dopadov pandémie, vojny na Ukrajine, zmeny klímy, nezamestnanosti, rastúcich životných nákladov, tlakov digitálnej doby a sociálnych médií zhoršili (už aj tak zlú) úroveň duševného zdravia. A to predovšetkým u detí a mladých ľudí.
Ďalej sa v záveroch konštatuje, že problémy s duševným zdravím nie sú u obyvateľstva rozložené, takpovediac rovnomerne. Napríklad depresívne poruchy bývajú častejšia diagnostikované u žen a v skupinách obyvateľstva s nižšími príjmami a úrovňou vzdelania. Rovnako aj nedávny prieskum Eurobarometra o duševnom zdraví (správa z roku 2023) poukázal na to, že za posledných dvanásť mesiacov takmer 46 % Európanov malo nejaký emocionálny alebo psychosociálny problém. Mienia sa tým tzv. úzkostné a depresívne poruchy. Zároveň, z údajov vyplýva, že každý druhý človek v EÚ, ktorý riešil problémy s duševným zdravím zároveň nevyhľadal odbornú podporu a pomoc (t.j. lekársku, psychologickú, terapeutickú..). Vo výsledku, podľa dát celkové náklady spojené s problémami v oblasti duševného zdravia (celkovo v 27 krajinách EÚ a Anglicku), odhadujú na viac ako 600 miliard eur.
To že duševné zdravie nie je „samozrejmosťou o ktorú sa netreba starať“, poukázal aj starší výskum (rok 2020) lekárskej a filozofickej fakulty Bratislavskej Univerzity Komenského. Zapojiť sa prostredníctvom prieskumu rozhodli študenti a zamestnanci školy. Sledovali najmä oblasti prežívanej depresie, úzkosti, prítomnosť psychotických symptómov, ale aj rizikové užívanie alkoholu, subjektívne vnímaný stres, osamelosť, fungovanie v bežnom živote či problémy so spánkom. A ako dopadol predmetný prieskum ? Takmer pätina respondentov v tom čase uviedla, že im v minulosti diagnostikovali psychickú poruchu. Najčastejšie to boli úzkostné poruchy, depresia a poruchy príjmu potravy.
V podstatne menšom potom uvádzali aj ďalšie psychické poruchy, napr. porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), poruchy učenia, bipolárna porucha, závislosť, schizofrénia a poruchy autistického spektra. Takmer 10 % študentov sa aktuálne liečilo na psychické ťažkosti. Vyše 70 % uvádzalo, že sa ich psychické zdravie v dôsledku pandémie covidu zhoršilo. Takmer tretina opýtaných pociťovala prejavy depresie aj úzkosti. Viac ako pätina participantov vykazovalo rizikové užívanie alkoholu. Výskum poukázal aj na to, že mnohí študenti by sa v prípade psychických ťažkostí snažili problém riešiť sami.
Aj súčasné štatistiky poukazujú na podobný smutný fakt, a síce to, že až 15% populácie mladistvých trpí opakujúcimi sa psychickými poruchami. Tie majú prirodzený, negatívny dopad na ich osobnostný, sociálny a profesionálny vývin. Zdravie, ako bolo uvedené v úvode článku, sa kúpiť naozaj nedá. Treba si ho preto vážiť a starať sa oň. Žiť takým spôsobom života, aby sme neohrozovali samých seba ani svoje okolie. Nesprávne životné návyky, závislosti, zlý životný štýl, nedostatok pohybu, spánku, prejedanie, príliš veľa stresu, zlé medziľudské vzťahy, nezdravé sociálne prostredie atď. To všetko silno vplýva , ovplyvňuje naše zdravie, kvalitu nášho života. Preto, predchádzajme problémom (prevencia) a vnímajme citlivo potreby svojho tela i duše. "Starostlivosť o duševné zdravie nie je len otázka prežitia, ale aj možnosti na naplnenejší život ..." Brené Brown
Marek Horňanský | psycholog - terapeut Ψ Bibliografia:
Atkinson, Rita L. a kol. Psychologie. Praha: Portál, 2003. ISBN 80-7178-640-3
