“I have a theory that burnout is about resentment. And you beat it by knowing what it is you’re giving up that makes you resentful ...” Marissa Mayer
Definícií k uvedenému fenoménu dnešnej doby je veľa. Napriek tomu, že sa od seba odlišujú, majú niečo spoločné. V každej z nich sa totiž objavujú negatívne emocionálne príznaky. Spomeňme napr. depresia, únava, tlak, napätie, emocionálne vyčerpanie, apatia, vyčerpanosť, nezáujem. Syndróm vyhorenia sa vyskytuje často (ale pozor, nie vždy !) pri pracovných pozíciách, kde sa jedinec dostáva do medziľudského kontaktu (práca s inými ľuďmi). Ešte väčšie riziko sa však objavuje v profesiách, kde jedinec prichádza do kontaktu s problémami iných ľudí a pokúša sa im pomôcť (pomáhajúce profesie). Je tiež vyzdvihovaná istá prepojenosť syndrómu vyhorenia so zamestnaniami, ktoré sú považované za rizikové (napr. zdravotníci, hasiči, vojaci, sociálni pracovníci…). Je na mieste spomenúť, že syndróm vyhorenia sa vyskytuje u psychicky zdravých ľudí (väčšinová populácia) a nesúvisí nijako s psychickou patológiou (napr. psychiatrické diagnózy). Na druhej strane, pokiaľ je človek dlhodobo, opakovane vystavovaný stresujúcim podnetom, syndróm vyhorenia nemusí byť detekovaý priamo. Neraz sa uvedené postupne, pomaly prejavuje zhoršeným telesným i psychickým stavom jedinca. Neraz je tak diagnostikovaná iná symptomatika u človeka, ako to, že trpí „syndrómom vyhorenia“.
„Vyhorenie nie je len dôsledkom nadmerného stresu alebo pracovného zaťaženia, ale aj nedostatku zmyslu v práci, nedostatku uznania a podpory. Je to stav, ktorý vzniká, keď sa naše osobné hodnoty a náš profesionálny život dostanú do konfliktu ...“ Christina Maslach
Doktorka Ch. Maslach je v odborných kruhoch veľmi známa svojím výskumom v oblasti vyhorenia a jeho vplyvov na duševné zdravie a pracovný výkon. Jej vyjadruje, že vyhorenie sa netýka len fyzického preťaženia, ale aj pocitu nespokojnosti a nedostatku podpory. U uvedeného syndrómu sa najprv počiatočná radosť a nadšenie z práce, úspechov začne vytrácať. Človek prichádza do kontaktu s tvrdou realitou, ktorá je často odlišná od predstáv, s ktorými do novej práce nastupoval. Postupne sa vytráca záujem i nadšenie. Problémy, vzťahy, komunikácia, ľudia okolo sú tak spätí len s „problémami“. Vytráca sa aj iniciatíva, zanietenie ako tomu bolo na samom začiatku. Dostaví sa nevyhnutne podráždenosť, skleslosť a strata sebadôvery. Človek sa izoluje. Aj malá námaha a požiadavky ho dokážu unaviť, znechutiť. Vyhýba sa sociálnemu okoliu, je akoby bez elánu a života, postupne sa môže nabalovať psychosomatika a reálne zdravotné problémy. Odborná literatúra uvádza, že „Burn Out Syndrome“ má niekoľko fáz. Jedná sa o dlhodobý proces. Postihnutý prechádza jednotlivými fázami postupne. Syndróm nenastáva okamžite alebo z nenadania. Proces vývoja môže trvať niekoľko mesiacov, dokonca aj rokov.
Fáza nadšenia, kedy sa človek pre niečo nadchol. Vidí pred sebou cieľ, má pre čo žiť, jeho život je zmysluplný. Práca sama o sebe je zmysluplná. Človek sa cíti zanietený, potrebný, prekypuje energiou.
Fáza tzv. utilitárny záujem, kedy sa z prostriedku sa stáva cieľ. To znamená, že človek, ktorý najprv pracoval, mal pred sebou videl cieľ, zmysel. Teraz pracuje preto, lebo má vedľajší benefit, napr. peniaze. Nadšenie a elán nahradia obyčajné povinnosti, úlohy a termíny. Jeho motivácia k práci je čisto finančná, čoraz viac sa pýta „čo za to“. Namiesto zmysluplných cieľov prichádzajú „náhradné ciele“ (napr. o päť rokov si kúpim svoje vysnívané auto, len musím stále robiť presčasy a nesmiem spraviť žiadnu chybu za žiadnych okolností...).
Fáza tzv. spálenisko, popol, čo môžeme pomenovať ako „život v popole“. Jedinec stráca úctu k druhým ľuďom, veciam, cieľom. Chová sa necitlivo, prevláda u neho cynizmus, sarkazmus. Neváži si vlastného snaženia, stráca zmysel. Upadá, izoluje sa.
Je potrebné doplniť, že Burn Out Syndrome nie je automaticky spätý len s pracovnými pozíciami. So syndrómom vyhorenia je možné sa stretnúť napr. u partnerov. Na začiatku vzťahu bolo veľké zamilovanie. Potom ale láska začína upadať, dvojica sa stretáva so starosťami života. Prestávajú byť partnerský. Začnú medzi sebou súperiť. Vznikajú prvé hádky. Zamilovanosť, úcta, dôvera, láska ...pomaly vyprchala a na miesto nej nastúpil syndróm vyhorenia. Rovnaký problém môže dokonca postihnúť aj ženy na materskej dovolenke či ľudí starajúcich sa o svojich blízkych odkázaných na ich pomoc (starí ľudia s podlomeným zdravím vs ich deti v domácnosti). V závere môžeme uviesť zoznam profesií, ktoré sú podľa štúdii a praxe najčastejšie postihnuté uvedeným problémom:
Lekári, zdravotné sestry a zdravotný personál - psychológovia, psychoterapeuti a psychiatri - Sociálne pracovníčky a poradcovia sociálnej starostlivosti – Učitelia – Policajti – Žurnalisti – Politici - Športovci - Duchovní – kňazi, farári - Právnici - vedúci pracovníci - podnikatelia a manažéri - obchodníci - úradníci a sociálni kurátori a iné
Syndróm vyhorenia sa môže prejaviť naozaj u kohokoľvek z nás. Je to proces pozvoľný, ale istý. Preto je potrebné vedieť, ako syndrómu vyhorenia predchádzať. Poznať možné spôsoby prevencie, než riešiť skutočný problém. Liečba totiž je zdĺhavá a neraz sa nezaobídete bez odbornej pomoci. Preto ak máte podozrenie, je dobré zastaviť sa, poprípade ak už uvedené prerástlo „človeku cez hlavu“ navštíviť radšej odborníkov a nechať si poradiť. Ako ste na tom vy sami ? Darí sa vám predchádzať uvedeným syndrómom ? Zažili ste niekedy niečo podobné a máte odporúčanie pre druhých ?
Marek Horňanský | psycholog - terapeut Ψ Bibliografia:
Atkinson, Rita L. a kol. Psychologie. Praha: Portál, 2003. ISBN 80-7178-640-3
