V prvom rade využívam, že ma len desať mesiacov a teda jeho obranyschopnosť je minimalizovaná (skoro som napísal minimalizovaná na minimum :), dobrá sprostosť nie? Ale v tomto článku si to dovolím...tak pretože jeho obranyschopnosť je minimalizovaná na minimum, a to v dosť maximálnej miere. V druhom rade môžem mu robiť veci, za ktoré sa už o pár rokov bude hanbiť. V treťom rade, po tých pár rokoch, by ma už mohol za to nakopať aj do zadku. A v štvrtom rade a neposlednom rade, ba aj poslednom rade je už obsadené. Čiže vypredané, môžeme začať vysielať najprv žurnál a potom hlavný film, ale to je asi z iného blogu. Vadí? Mne nie :). Len analogujem, bludy ale analogujem :).
Prečo syna bozkávam? Lebo už za pár rokov mi povie: „Oco, čo robíš?". Neskôr mu to už nebude vadiť, ale to už bude on bozkávať vlastného syna (dieťa, nemožno vylúčiť ani dcéru, nič proti dcéram, mám ich rovnako rád ako synov).
Prečo synovi nechcem kupovať ďalšie a ďalšie hračky? Nech kúpime čokoľvek, najlepšia hračka je obal tej hračky + osvedčené veci ako prázdna plastová fľaša, mikroténový sáčok prípadne taška, vrchnák z výživy, papuče, otec a mama. Sem tam hračka ok, ale nie aby sme si za chvíľku otvárali hračkáreň. Ale ťažko je presvedčiť našu maminu, ťažkého hračkofila.
Prečo synovi prepínam reklamy? Lebo síce pri nich čuší ako päť peňazí, ale nakoniec aj tak z nich zblbne, a to predsa nechceme. A v poslednom čase sme sa zasa dali na horalky, odkedy beží tik-tak reklama horalková.
Prečo synovi nedovolím byť hore, kým celkom neodpadne od únavy? No lebo má spať a konieckoncov aj jeho rodičia chcú spať, a to by skôr zaspali rodičia ako on.
Prečo ku synovi nebežím ostošesť až ostodesať, keď mu hrozí pád, alebo nedajbože spadne na „zadoček", no lebo dosť ho híčka maminka, na to má mňa aby sa aj trošku buchol :). A nakoniec ma na zadku aj airbag :). Zas si nemyslite, že za ním neutekám, ale utekám, ale nedržím ho ako v kliešťoch a pekne krásne ho nechávam spadnúť, nech spozná aj on aká sviňa je gravitácia.
Takže preto robím synovi zle, pretože deti sú rána naších dní :), naša budúcnosť :), náš odvoz do doktorov :) a do starobincov :) (toto hádam môj neurobí, ale ako hovorí bond, james bond a pročko, jožo pročko - never say never again). Hovorili to síce obidvaja, ale bondov bolo habakuk, zato pročko len jeden (chvalabohu :) ).
Ale hlavne to všetko synáčikovi robím preto, aby ma mal rád :) Aby bolo šicko v olrajdze :). A aby sa naučil, že normálneho fotra v živote mať nebude :).
