Keďže v práci máme takú istú, tak som zhruba cenu aj vedel, takže viacmenej som išiel na istotu, že ju zoberiem. V nedeľu pri návrate z víkendu stráveného v lone prírody, sme si povedali, že cez Tesco sa vrátime do civilizácie. A vrátili sme sa :).
Tesco nás privítali svojím, žltosýtym osvetlením, ktoré akoby privolávalo pomaly prichádzajúci večer. Samozrejme išiel som v prvom rade po kreslo, však treba to nejak odviesť a nebudem chodiť na triktrát, tak to zoberiem hneď.
Išli sme rovno k miestu činu, kde ma privítal dávno poznaný obraz, konkr. tento:
Keďže naokolo nebolo ani vtáčika letáčika, v modrej košeli s červeným golierom a nápisom Tesco, tak sme si išli pokúpiť všetky iné drobnosti. Keď sme sa zasa vrátili na miesto činu, zasa nikoho. Tak sme samozrejme prišli na informácie, aby sa pre mňa zatiaľ „maličkosť" rozlúskla. Ešte medzitým sme sa dohodli, že keď už sme tu, tak zoberieme aj lampu.
Privítala nás teta, ktorá musela odtrhnúť oči od novín, tak dúfam, že nám to prepáčila. Keď som vysvetlil o čo mi ide, tak ma prekvapila záhadným vysvetlením.
Že pracovník, ktorý má na starosti toto oddelenie končil zmenu o šiestej, a teda vzhľadom na to, že tam nie je menovka, tak s tým nič neurobíme. Pre istotu som sa ešte raz spýtal: „Teda je to kreslo nepredajné?". Odpoveď znela, no ako inak, samozrejme, že áno, dnes si ho nekúpite.
No nedalo mi, aby som sa nezačal smiať J. Čakal som, že teraz sa promptne chytí akcie, všetko vybaví, len tie slová mi navrávali, že asi to tak nebude. Oznámila mi, že teraz by to mohol urobiť ešte jeden človek, ale vzhľadom na to, že papá, tak by sme mohli počkať keď chceme. Ani som nevidel, že by sa ho snažila skontaktovať.
Následne sme urobili rozhodnutie. Ideme preč, však kreslo kúpime aj inde a lampu?? Aj tá mala zrazu čas, veď možno uvidíme inú. Nechali sme pre srandu králikov vozík pri informáciách, keď sme šli preň tak som čakal aspoň otázku, či sme si to rozmysleli a ideme preč, ale bolo ticho. Pekne sme zaplatili čo sme mali a odchádzali preč. Keď sme zasa už z druhej strany prechádzali okolo informácií, nedalo mi aby som sa tam nepozrel. Milá teta zasa čítala noviny, nebudeme rušiť.
Takže si to zhrnieme: V Tescu sa teda asi isté tovary dajú kúpiť iba v istom čase - mohli by dať vedieť. Z môjho laického pohľadu, keď vidím vedľa seba tri stoličky, z ktorých dve majú cenovku, je pre mňa záhadou, ako veľký musí byť problém nájsť tú poslednú. Pre mňa je to rovnica o jednej neznámej. Nesmejem sa na tom, že tam nebola cenovka, smejem sa na prístupe.
Apropó, keďže si potrebujeme zariadiť kúpeľňu, deň predtým som trošku s obavou volal istej pani, ktorá vlastní obchod s týmto sortimentom. Ochota, s ktorou som sa stretol ma milo prekvapila, keďže oficiálne ešte nemá otvorené, ale kvôli zákazníkovi je ochotná otvoriť mu, ísť s ním a poradiť.
PS: Možno je rozdiel v tom, že pani ktorá bola milá a ochotná ten podnik vlastní a pani ktorá bola milá a neochotná, tak v ňom len pracuje. To je to, čomu niekedy naše staré mamy hovorili náš zákazník, náš pán a teraz sa tomu hovorí tak pekne, že zákaznícky prístup.
Áno pristúpil ma :).
