Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Sedím vo vlaku, ktorý ide svetom,
Slnko svieti oknom v oči moje,
Hlava mlčí, srdce jasá, je mi hej.
Oči Slnko únavou mi kropí, mám ich vraj priklopiť?
Vtom sa ktosi vo mne ozve:
Nespi, kukaj krásu vôkol seba.
Včerajšok ako zo sna, dnešok slušný, zajtrajšok snáď mega.
Nadýchnem sa zhlboka, koniec kraja opar zmáha,
tam vonku cítiť, že chlad si svoju smenu dáva.
Domov je tak blízko, že slová strácam, preto lúčim sa s vami,
pozdrav dávam.
