Juraj Hruby
Štefan Marcelov - príbeh jedného muža
Štefan Marcelov, povolaním strážnik, žil v prestarnutom byte na druhom podlaží, kde roztoče žili v jeho kreslách a on tam žil s nimi.
Som informatik a rád píšem absurdity. Zoznam autorových rubrík: Jurove slovo na dnes, Zážitky, Veršované, Príbehy neverše, Nezaradené
Štefan Marcelov, povolaním strážnik, žil v prestarnutom byte na druhom podlaží, kde roztoče žili v jeho kreslách a on tam žil s nimi.
Bol raz jeden človek, žil ako muž Strafomír a mal ženu Nitru. Spolu mali viac ako dve deti, ktoré oplývali nadmernou inteligenciou. V siedmych rokoch života prechcali Strafa, lebo bol hlúpy. Jeho deti nie a vyrástli. Raz si syn Vograd zaumienil, že chce rodinu, tak si ju o dva dni založil.
V tráve si nažívali kopy hmyzače, chrobače a všakovanej inej hávede. Nikto nepoznal naprieky, všetci sa spolu hrali a vzájomne si pomáhali. Pesimista by si už bol býval povedal: „Príde zlo, toto dlho nevydrží.“ Veru, keby to bol povedal, pravdu by mal a svet by mu postavil pomník. Nestalo sa, ale čo stalo sa bolo, že prišiel na pieskovisko agresívny paprikáš (električka, tramvaj), jeho meno sa báli vyrieknuť. Bol zlo. Ostatným chrobáčikom zasypával podzemné chodbičky, mladším jedol bakteriálnu mikroflóru. O hodinu neskôr, keď rosa padla na Kraj, agresor odišiel. Dlhé minúty hútali prečo, čo ho vyhnalo?