Juraj Hruby
Výlet do Istanbulu cez Budapešť a potom zase naspäť
Nazdravie! Povedal by mi človek sledujúc môj kých.
Som informatik a rád píšem absurdity. Zoznam autorových rubrík: Jurove slovo na dnes, Zážitky, Veršované, Príbehy neverše, Nezaradené
Nazdravie! Povedal by mi človek sledujúc môj kých.
Joj, ženy a deti, muži a starci! Píšem vám z diaľav vágneho vagóna. Sám nepoznám význam slova vágny. Len sa hodí do vagóna. Do vagóna s hnijúcim obilím. Vidím pieskovisko, preto, lebo tam aj je. Je za naším činžiakom a vraciam sa k nemu. Vraciam sa v spomienkach, ktoré sa nikdy nestali. Alebo stali?
Minulý týždeň sme boli na turistike. Malo pršať, ale našťastie sme každú túru prežili s jemným popŕchaním, ktoré nám nemohlo ublížiť. Veď sme mladí.
V prvej časti bolo napísané ako sme žili prvé dni. Teraz sa dozviete ako sme žili tie ďalšie. Tieto slová môžete preskočiť, kedže všetko potrebné je v texte.
V prvom rade by som vás chcel upozorniť, že v tomto texte sú gramatické chyby a iné jazykové nezrovnalosti (a zatiaľ žiadne fotky). Dobre? Dobre. Je to už rok, čo brat Matej vymyslel prvý výlet po Európe. Vtedy sme šli za krásou a pompéznosťou notoricky známych veľkomiest západu. Dlho dlho potom už šikovný brat premýšlal kam pôjdeme o rok. To o rok sa blížilo a plán bol jasný. Rumunsko. Zajednal hostely, penzióny, kúpil miestenky a lístky na vlak. My ostatní neorganizátori sme mali za úlohu pripraviť si čo to o mestách, do ktorých pôjdeme. Ja osobne som mal predsudky a trošku som sa bál, že sa mi to nebude páčiť. Čakal som hurhaj a krik na uliciach, staré cigánky, čo mi budú predávať lacné cigánske kroje za dve koruny a všetko strašne lacné. Bolo? Ja viem a možno aj vy, ale viac sa dočítate v nasledujúcich riadkoch. Tak teda, šťastnú cestu!