Juraj Hruby
Na ceste z lesa
...
Som informatik a rád píšem absurdity. Zoznam autorových rubrík: Jurove slovo na dnes, Zážitky, Veršované, Príbehy neverše, Nezaradené
Štefan Marcelov, povolaním strážnik, žil v prestarnutom byte na druhom podlaží, kde roztoče žili v jeho kreslách a on tam žil s nimi.
Sivé ráno, zaželala si Karaka a šla spať. Áno, Karaka bola smenárka a robievala nočné. Vždy utorok, stredu a sobotu. Nedeľu mala šťastie - denná a večer voľno. To je život, nedeľa bez nočnej.
Nie je ateista ako ateista a veriaci ako veriaci. Relativita a rozdielnosť sa nevyhnú ani týmto pojmom. Boli časy, keď som sa bil do pŕs v debate so vzdelaným ateistom za to, že Boh predsa je, že to tak je a musí byť a je to tak dobré. Nedávne dni môjho bytia boli ale časmi, keď som pochyboval o tom, či Boh vôbec je a moje emócie nesúvisiace s tým, boli ploché a plytké ako mravenčie hrdlo.
Bol raz jeden človek, žil ako muž Strafomír a mal ženu Nitru. Spolu mali viac ako dve deti, ktoré oplývali nadmernou inteligenciou. V siedmych rokoch života prechcali Strafa, lebo bol hlúpy. Jeho deti nie a vyrástli. Raz si syn Vograd zaumienil, že chce rodinu, tak si ju o dva dni založil.
Nazdravie! Povedal by mi človek sledujúc môj kých.
Poctivý a čestný prístup. Tak by som opísal moje skúsenosti so spoločnosťou LODOS, ktorá vyrába kadejaké kuchynské náradia a doplnky. Ja osobne som si pred necelým rokom kúpil od nich najlacnejší mlynček na kávu.
Joj, ženy a deti, muži a starci! Píšem vám z diaľav vágneho vagóna. Sám nepoznám význam slova vágny. Len sa hodí do vagóna. Do vagóna s hnijúcim obilím. Vidím pieskovisko, preto, lebo tam aj je. Je za naším činžiakom a vraciam sa k nemu. Vraciam sa v spomienkach, ktoré sa nikdy nestali. Alebo stali?
Je ticho, pokoj a kľud. Vonku svieti slnko a aj ten vzduch sa už vyčistil. Recyklujeme, elektrina sa zelená a s benzínom už nikto nejazdí. Mier - svet bez boja. -Že sa nehanbíš ešte žiť a priživovať sa na nás. Si ty vôbec človek? Iba sú s tebou starosti, vieš koľko peňazí to stojí? Ty asi nevieš... Už dlho nerobíš.- -Všetci tvoji kamoši vedia, čo sa patrí, čo je statočnosť! Ach. Škoda reči.- -Peťko mohol študovať, mohol byť lekárom a zachraňovať životy, ale ty nie. Robíš z nás otrokov.-
Minulý týždeň sme boli na turistike. Malo pršať, ale našťastie sme každú túru prežili s jemným popŕchaním, ktoré nám nemohlo ublížiť. Veď sme mladí.
Tento príbeh chcem venovať Martinovi, aby raz zbalil ženu. Pardon! Zbaliť je škaredé slovo. Aby sa s tou ženou našli. Hneď to znie lepšie.