Slovo "nepreháňaj" vo mne zanechávalo silnú stopu. Vždy ma zatrasie, keď ma niekto upozorní. Na rozdiel od strednej školy, si už z takých vecí nič nerobím. Preháňam ako správny člen rodiny, hovorím vtipy, aj keď nie sú vtipné a rád si aj nejaké vymýšľam. Najlepšie potešenie je niekoho rozosmiať. Boli časy, keď som sa hanbil. Hanba je zlo. Čaká človek čaká, kým zareaguje. Toľko váha, až nakoniec v čase povedania reakcie sa zmení deň a vtip nemá žiadny šmrnc. Trápnota sa zvyšuje. Nedá sa to prikázať, že nehanbi sa. Ja som sa veľmi hanbil, občas ale spravím niečo, čo zo mňa kúsok hanby zotrasie. Aj tento blog je jednou z tých maličkostí, čo odbúravajú trémy.
Nehanbite sa! Ľuďom to je aj tak jedno.
A čím som bol poctený? Jeden kamarát vraj použil použil vtipy z jedneho kratučkého príbehu z pred dvoch rokov. Ako som mal kedysi prvú plodnú noc, tak ten onen príbeh, z ktorého boli vtipy ukradnuté, bol napísaný jednej nespavej noci. Bol to môj prvý absurdný príbeh.
