Dnešok som z väčšej časti prebrigádoval, ale nie hocijako! Konečne sa mi darilo a necítil som sa ako blbec, čo nič nevie. Taký som bol doteraz. Dnes som žal úspechy z toho, nad čím som sa potil predošlé dni. Poznáte to, keď vám niekto vysvetľuje, čo máte spraviť a z hlavy sa iba parí a prichádzajúce slová vás obchádzajú, úloha sa zdá neriešiteľná. Dnes nič také!
Áno, už v tejto časti dňa som sa cítil dobre a to ešte stále nie je všetko. Reklama na život, ktorú práve píšem nekončí a pokračuje jemným funky-elektronicko-talkbox s gitarou hudbou z vedľajšej kancelárie. Povedal som si, že keď budem odchádzať, skúsim nazrieť dnu. Dnu bol jeden človek v najlepších rokoch. Po pár slovách sme si zatykali a zistil som, že je asi Radek. Najprv som mu vykal a aj keď som sa pýtal na kapelu, som vravel "vy hráte aj koncert?". Kapela je on (Don Juan Disco). Hrá sám.
