Angelika sa nevedela od radosti upokojiť, keď zbadala Markusa stáť pred dverami svojho domu. Skočila mu do náruče a vrúcne ho vyobjímala. Markus sa práve vrátil zo svojej ročnej spirituálnej cesty po Indii.
Ako to už býva, keď sa človek vráti plný zážitkov a príbehov z transformačnej cesty je pre ňho ťažké dať pocity do slov. Je to frustrujúci fakt. Po asi troch hodinách rozprávania nastal čas na kakaový rituál. Markusové kakao z Indie je špecialné rituálne kakao, nie je vôbec sladké, naopak je divoko horké a po jeho vypití sa vraj duša cíti nespútane slobodná.
Medzitým čo Angelika pripravovala v kuchyni ceremoniálne kakao, Markus sa rozhodol zameditovať si na záhrade pod jabloňou. Sadol si na zem a cítil hlboké prepojenie s Pacha Mamou, matkou zemou. Zalial ho hlboký pokoj, obkolesovala ho dychberúca príroda, vtáci spievali a v tom delikátnom momente vyšiel von aj Róbert.
„Do riti! Už zase som stúpil do toho hlúpeho hovna! Tá prekliata mačka!“ zanadával nahlas Róbert a snažil sa očistiť si topánku od Angelikinho kocúra, ktorý k nemu chodí pravidelne zanechať pozdrav.
Markus otvoril oči a na tvári sa mu rozliehal rovnako neochvejný buddhov úsmev, ako aj pri meditácii. Nič ho nevyruší z jeho stredu - z jeho pokoja. Srdečne pozdraví Róberta a pustí sa s ním do konverzácie. Róbert tohto prapodivného muža analyzuje, ako každého s kým sa stretne podľa zaužívaných kritérii:
1) Čím sa živí ?
2) Koľko asi zarába?
Výsledok analýzy: Má na sebe ošúchané topánky, prepraté oblečenie, žiadne hodinky. Nezarába veľa.
Róbert, rovnako ako jeho mama, pohŕda ľuďmi, ktorí sú na rebríčku nižšie ako on a ktorí mu nestačia intelektuálne. Cíti sa nadradeno a dúfa, že si Markus všimne jeho luxusné hodinky. Markusovi to nemôže byt viac jedno.
„Poďte si so mnou zameditovať Róbert. Je to zaujímavá skúsesnosť. Skúšali ste to už niekedy?“ Markus sa snaží inšpirovať Roberta k meditácii. Robertovi to pripadá nanajvýš absurdné a smiešne. Tieto veci ho nikdy nelákali. Radšej sa od tohto podivína vzdiali a pôjde si pozrieť niečo dobré v telke. To uľaví jeho mysli rovnako.
„Je to liek na nepokojnú myseľ.“ dodá a dúfa, že zasadí v Róbertovi semienko zvedavosti. V tom sa zjaví Angelika s čerstvo pripraveným kakaom. „Jéj, vidím, že vy dvaja ste už mali tu česť zoznámiť sa“ . Natešená sa snaží presvedčiť Róberta, aby ostal na kakaovú ceremóniu, ktorá bude spočívať z vypitia špeciálne pripravovaného vysoko kvalitného kakaa a následnej vedenej meditácie.
„Kakao otvára srdce“ dodáva a dúfa, že Róbert na ceremóniu zostane. No výborne, už len to mi chýba – pomyslel si. V jeho vnútri to kričí, nech okamžite odíde a nezúčastňuje sa týchto hlúpostí! Na toto je on už pristarý. Pán Fliačik sa pritúli k Róbertovej nohe. „Tak tu je ten posr ...ehm.. kocúr“. Róbert nemá pána Fliačika veľmi v láske. Angelika sa zatvári nechápavo. „Chodí mi tu SRA...ehm KADIŤ na záhradu!“
Ommmm - ozve sa gong z tibetskej misky. "Začíname" – s buddhovým úsmevom na tvári odvetí Markus. „Prepáčte Róbert. Možno to je znamenie, že vás má rád. Chce si vás získať “ dodá Angelika a pozrie sa na kocúra.
Pán Fliačik obkrúti svoj dlhý huňatý chvost okolo Róbertovej nohy a zapradie. Oooo - rozplýva sa dojatá Angelika. Róbert sa ovláda, aby kocúra neodkopol a neposlal niekam kade ľahšie. Radšej sa poberie domov a nechá týchto dvoch podivínov robiť svoje prapodivné veci, ktorým on nerozumie a ani nechce rozumieť.
„Zastavte sa večer! Budeme pozorovať hviezdy“ zakričala za odchádzajúcim Róbertom Angelika a zamávala mu na rozlúčku. Róbert sa tváril, že to nepočul. Pozorovať hviezdy - to robil naposledy, keď bol malý chlapec. Kto má na toto ešte čas?
...pokračovanie nabudúce...:)
