V Luku K spol. s r.o. v Starej Ľubovni príde 31. marca o prácu 127 zamestnancov z celkového počtu 130. Zvyšní traja budú dokončovať papiere a keď ich dokončia, aj oni sa zvýšia. Prijať naraz toľkých klientov popri ostatných, zaevidovať, dať do poriadku celý spis a rozhodnúť o dávke v nezamestnanosti a pritom dodržať termín, to chce riadny kumšt. V snahe eliminovať -ako sa len dá- všetky riziká, plynúce z práce pod časovým tlakom, absolvovali sme výjazdové stretnutie priamo vo firme, aby sa do konca mesiaca ako tak predpripravili formuláre, vymeriavacie základy, všetko, čo sa len bude dať.
Prihovárali ste sa už niekedy 127 párom vyhasnutých očí? Ja som si to skúsila. Pokým sme rozprávali o evidencii na úrade práce, rekvalifikácii, dávke v nezamestnanosti, ako sa vypočítava, čo sa berie a čo neberie do úvahy, ako dlho sa vypláca, od šijacích strojov sa pomaly začali všetky oči upierať na nás. Tí ľudia -mala som taký dojem- nás vôbec nepočúvali. Čítala som v ich očiach strach, beznádej, neistotu a skrytý hnev. Oni predsa za nič nemôžu, tak prečo majú skončiť na úrade práce? Občas sa z pléna ozvalo, čo bude s prídavkami, čo s bonusom, keď manžel pracuje v Česku, ako to, že lajdákov štát podporí a na nich kašle...
Luko-K spol. s r.o. nekončí pre nedostatok zákaziek. Mohli by byť nimi zavalení. Verili by ste? Kvalita ich práce im zaručovala značkových partnerov. Šili pre vychytené nemecké firmy, ktorých výrobky si môže málokto dovoliť. Bundu, ktorá v značkovom obchode stojí pár stoviek, v Luku-K ušili za 10 (slovom desať) €. A z toho sa fungovať nedá. Krajčírky dosahovali minimálnu mzdu. A keďže tá sa od 1. januára zvýšila, firmu (aj) to položilo na kolená, dozvedáme sa od riaditeľky. Robili by ste za 300 eur? Spýtam sa ešte inak. Vyžili by ste z 300 eur? Nemecký partner tvrdil, že je to predsa nereálne, že to sa nedá. Keď však prišla reč na zvýšenie ceny práce, ohluchol. O tom nemohlo byť ani reči. Keď za firmou videl kolóniu, hemžiacu sa drobizgom so sviečkami pod nosom, iba sa usmieval. Vedel, že tak ako je priepastný rozdiel medzi nemeckou krajčírkou a slovenskou, rovnaký je aj medzi slovenskou krajčírkou a tými z kolónie. Ich naše problémy pramálo zaujímali. Jediné, čo sledovali, bola kvalita a nízke náklady.
Bolo to, aspoň pre mňa, veľmi smutné stretnutie. Možno k tomu prispel aj ťažký vzduch, premiešaný "vôňou" oleja zo šijacích strojov, no na konci som okrem hrče v hrdle mala aj kruhy pred očami. Bojím sa najbližších dní. Ľudí, ktorí končia podobne ako tí v Luku-K, pribúda. Čo nevidieť, k nám priletia prvé lastovičky. Kiežby sa tak nejaké objavili aj na pracovnom trhu.
