Júlia Hubeňáková - Bianka
Keď som bola dieťa,
Vianoce boli krajšie.Neviem, či sa mi podarí vyjadriť, že prečo, ale pokúsim sa. Vianociam predchádzal dlhočizný advent. Metelica-nemetelica, mráz-nemráz, vstávali sme o piatej ráno, aby sme stihli o šiestej roráty. Na nohách partizánky, na sebe hubertus a na chrbte školská taška, z ktorej rozvoniaval domáci chlieb, natretý domácim maslom a označkovaný krúžkami cesnakových koliesok. (Cez veľkú prestávku mi spolužiaci závideli, že medzi chlebmi schovávam domácu klobásku. Cha cha, keby tak vedeli.) Aj ma pýtali odhryznúť, ale nemohla som priznať, že tá úžasná vôňa je vlastne ilúzia.