Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Júlia Hubeňáková - Bianka

Júlia Hubeňáková - Bianka

Bloger 
  • Počet článkov:  352
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Radkova manželka a mama Miša, Veroniky a Raďa. Zoznam autorových rubrík:  Rodinné striebroBakaláriFejtónyPokrútené paragrafyMoje bá-sničkyPolitika a jaReportMoje povedačkyEvanjelium podľa...FotofejtónSúkromnéNezaradené

Moje povedačky

Misia (minipoviedka)

Júlia Hubeňáková - Bianka

Misia (minipoviedka)

  • 13. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 461x
  • 22
V mene republiky

Júlia Hubeňáková - Bianka

V mene republiky

Na pošte sa vlnil dlhý rad. Posúval sa pomaly. Alena stála na jeho konci. V rukách dve tašky s nákupmi. Bola detailistka. Potrpela si na to, že všetko muselo byť tip-top. Pomaly si v mysli premietala, či už nič nechýba. Po dnešku nie. Z kabelky vytiahla poznámkový blok, kde neboli odškrtnuté len tri položky. Pošta, vyvesenie záclon a stromček. I napriek nevľúdnej atmosfére ju zaplavil pokoj. Predstavovala si Martinka, ako sa zatvári, keď nájde pod stromčekom lyže. Vlani jej to nevyšlo, ale tentokrát áno. Nevdojak sa usmievala.

  • 6. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 036x
  • 36
Prostitútka

Júlia Hubeňáková - Bianka

Prostitútka

-V ten novembrový deň bolo počasie pod psa. Od rána fúkal severák a ťažké mraky sa čochvíľa prevaľovali cez mesto. Boli sivé a neveštili nič dobré; nanajvýš tak prvý príval snehu a ľadu,- začal rozprávanie František. Mysľou mu razom všetko prebehlo. Podvedome sa zahnal rukou, akoby sa dali spomienky takto poľahky odplašiť. Jeho neter, Ľudmila, bola rada, že sa konečne nechal uhovoriť na vyrozprávanie toho zvláštneho príbehu. Čosi o tom počula, ale vždy len tak na pol úst; bolo to tajomstvo. Ľudmila je tínedžerka, treštidlo, ktoré si práve užíva prázdniny u strýka. Pobudne tu nejaký týždeň - dva a potom pôjde na bicykli ďalej. Má v pláne navštíviť zo tri kamarátky a ...a potom sa uvidí. Nelámala si s tým hlavu.

  • 8. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 977x
  • 34
Štefanov svet

Júlia Hubeňáková - Bianka

Štefanov svet

Slnko sa už dostalo nad Úboč. Vtedy bývala dedina najkrajšia. Jedna polovička v tieni a druhá ešte zaliata slnkom. Ten zázrak sa neopakoval často, iba pri jasnej oblohe a aj to iba z náprotivnej strany Úboče. Bolo to určené vidieť iba vyvoleným. Takému Štefanovi, napríklad. Nikto nevedel na svet pozerať jeho očami. Keď bol ešte malý, povláčil ho družstevný býk a odvtedy bol iný. Stránil sa ľudí.

  • 1. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 070x
  • 38
Riaditeľ

Júlia Hubeňáková - Bianka

Riaditeľ

-Takú neschopnú ženskú, ako ste vy, som už dávno nemal.- soptil riaditeľ na pani Elenku. -Vravel som vám, že tú správu potrebujem do desiatej. Ako budem vyzerať na porade! Ako nejaký neschopák? Ale to si pamätajte, na polročné odmeny môžte zabudnúť,- vyklopkával zlatým perom do masívneho stola. Bez prestania si olizoval mäsité pery a vydával mľaskavé zvuky, z ktorých sa pani Elenke dvíhal žalúdok. Bolo to odporné. Ako také prasa, pomyslela si.

  • 24. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 073x
  • 35
Prvé rande

Júlia Hubeňáková - Bianka

Prvé rande

Samuel sa chystal na svoje prvé rande s Kačkou. Bol neskutočne nervózny. Písať si s niekym cez net a stretnúť sa s ním naozaj, to je ako nebo a zem. Spomenul si, ako hral svoj prvý koncert na ZUŠke. Aj vtedy bol podobne nervózny. Div neumrel. Klavír sa mu zdal obrovský a stolička nebola dobre nastavená. Skľavené prsty sa nemohli rozbehnúť.

  • 3. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 185x
  • 28
Pohladenie

Júlia Hubeňáková - Bianka

Pohladenie

Nočné služby Kláru ubíjali. Nemohla si zvyknúť na nový rytmus. Vlastne to ani nebol rytmus. Skôr chaos. Vraveli, že to má logiku. Denná, voľno, nočná, voľno, voľno, denná... Logika vyzerá úplne inak. Budíček presne o šiestej, raňajky, poklus na autobus, o desať sedem otvorenie čakárne, o štvrť na jednu obed...Nebolo treba budík, telo fungovalo ako švajčiarske hodinky. A zrazu bác. Zmena.

  • 13. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 273x
  • 49
Búrka

Júlia Hubeňáková - Bianka

Búrka

Obloha bola zatiahnutá, zdalo sa, že ťažké mračná sa čochvíľa spoja so zemou. Zuzana tušila, že to bude riadny dážď. Vždy to tak býva, keď nevidno končiare kopcov, ktoré lemujú ich dedinu. Nachystala petrolejky, pozatvárala sliepky, mechanicky porobila, čo bolo treba. Len sa nezačať báť. Mobil mala zavesený na krku, aj keď zatvárala masívne vráta na oboch stranách stodoly. Vedela, že sa to nemá, ale čo keby zavolal. Nepočula by. Všetko sa chvelo napätím. Iba prach na ceste sa víril do smiešnych kúdolčekov; akoby iba šantil.

  • 16. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 529x
  • 29
Čistenie studničky

Júlia Hubeňáková - Bianka

Čistenie studničky

Starý Norko sa pomaly štveral na vrchol. Za celý život prešiel už svoje hory veľakrát. Im rozumel lepšie ako ľuďom. Poznal v nich každú cestičku, každý strom. Ťažký introvert, ktorý ovládal reč vtákov i lesnej zveri. Ľudia v dedine sa mu posmievali, že je to čudák, ktorý sa s nikým nezdá. Nečudo, že i žena od neho odišla. Čo oni vedeli, prečo odišla. Pramálo ich zaujímala pravda; každému stačila tá jeho.

  • 11. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 224x
  • 35
Dotyk poznania

Júlia Hubeňáková - Bianka

Dotyk poznania

Pokojnú noc preťal zúfalý škripot bŕzd. Potom nastalo ticho. Absolútne. Iba nádherná obloha posiata miliónmi hviezd. Bol si istý, že by ich dokázal spočítať, tak boli blízko. Stačilo napriahnuť. Keby klenbu rozdelil na približne dvanásť sektorov, spočítal by ich. Nič ho nevyrušovalo. Dokonca sa mu na zlomok sekundy zdalo, že všetko pochopil. Áno. Už to len uchopiť.

  • 11. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 999x
  • 39
Nerušte moje kruhy

Júlia Hubeňáková - Bianka

Nerušte moje kruhy

Milan sa už nemohol dočkať konca pracovnej doby. Ukradomky zazeral na hodiny. Na dnešné popoludnie sa už pridlho pripravoval, aby ho to nechalo pokojným.

  • 28. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 676x
  • 36
Ja som to vedela

Júlia Hubeňáková - Bianka

Ja som to vedela

Budík zadrnčal. Práve v momente, keď zabárala lyžičku do zmrzlinového pohára. Otvorila oči a ešte mala v nose vôňu vanilky. Darmo bola v izbe tma ako o polnoci. Koniec decembra, zamračená obloha a zatiahnuté závesy, nedávali šancu brieždeniu. Blanka sa donútila s povzdychom posadiť a capnúť rukou po sivočiernom čude. Stíchlo. Vankúš tak veľmi lákal. Nemohla si však dovoliť tento luxus. O hodinu už musia sedieť v autobuse.

  • 14. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 752x
  • 55
Pozvánka na Vianoce

Júlia Hubeňáková - Bianka

Pozvánka na Vianoce

Stará pani Banková pomaly upadala. Roky ju čoraz viac tlačili k zemi. V dedine už takmer nikoho nemala. Iba susedia občas ku nej zašli, urobili nákup. Z obecného úradu nachystali drevo a donášali obed. Raz do mesiaca poštárka priniesla dôchodok. To bolo všetko.

  • 17. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 799x
  • 60
Životná šanca

Júlia Hubeňáková - Bianka

Životná šanca

Termín konania celoštátneho seminára sa blížil. Eva sa naň tešila ako malé decko. Mala sa stretnúť s množstvom známych a úspešných ľudí, medzi ktorých sa prepracovala. Mimo rodiny už reagovala iba na oslovenie, pani riaditeľka. Darilo sa jej. Dve skoro dospelé deti, manžel úspešne rozbehol firmu, ona šéfovala veľkému úradu. Mama sa jej starala o domácnosť, hypotéky na rodinný dom ich vôbec netrápili. Jedným očkom už poškuľovala po pozícii na ministerstve. Verila si. Mala na to všetky odborné i osobnostné predpoklady.

  • 10. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 422x
  • 37
Už nevládzem

Júlia Hubeňáková - Bianka

Už nevládzem

Myšlienky sa jej v hlave rojili ako rozlietané včely. Za nič ich nemohla usporiadať do zmysluplného celku. Nevedela nájsť záchytný bod, ktorého by sa mohla uchopiť.

  • 3. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 159x
  • 26
SkryťZatvoriť reklamu