lenže článok sa dostal do rubriky Všimli sme si a toto už nedokážem prejsť bez povšimnutia. Skúsim písať bez emócií a povznesiem sa nad „zlatotetuškovské" výrazy, ktorými sa článok hemží. Neviem, koľko utŕžim, ale považujem za čestné uviesť, že pracujem v Sociálnej poisťovni, problematiku ako tak ovládam a napriek množstvu problémov a lapsusov, ktoré v systéme máme, som presvedčená o tom, že kritizovaný článok je nepravdivý.
Je mi ľúto, že z 9 eur sa dlh takto astronomicky vyšplhal a chápem, že autor je naštvaný. Každý by bol. Neverím však, že z ničoho nič ako prvú zásielku dostal list od exekútora a že zo Sociálnej poisťovne mu iba „...poslali oznam, že im dĺžim 9 euri a že som nezaplatil. Čo na tom, že to neposlali doporučene..." V praxi to totiž prebieha inak. Ak vznikne dlh na poistnom, Sociálna poisťovňa vo veci rozhoduje. To znamená, že musí vo veci vydať rozhodnutie s poučením, že sa proti nemu možno odvolať, ktoré posiela účastníkovi konania do vlastných rúk. Zvýrazním: DO VLASTNÝCH RÚK. Nie obyčajné doručenie, ani doporučené, ktoré môže prevziať hocikto, ale do vlastných rúk. Takže bájku o tom, že autorovi poslala Sociálna poisťovňa nejaký oznam obyčajným doručením, neberiem. Že je to bájka, ktorú mu síce čitatelia a správca Všimli SME si, zhltli aj s navijakom, doložím ešte jedným podstatným argumentom. Exekútor nemôže vymáhať dlhy len tak, hala bala. Oprávnený musel predložiť exekútorovi exekučný titul, ktorým je v tomto prípade právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Exekútor pred začatím exekúcie musí požiadať súd, aby exekúciu povolil, a ten ju povolí vtedy, ak sú splnené všetky náležitosti. Verte, že súd by určite nepovolil exekúciu, podkladom ktorej by bol nejaký „oznam" a navyše doručený obyčajným doručením.
Ak má autor článku pravdu, držím mu palce v diskusii avízovanom súdnom spore. Určite spor vyhrá. Ale ak pravdu nemá?
Fakt nám stačí, keď si môžme na blogu do bezvedomia krížom krážom zanadávať?