Moje druhé „štvrté dieťa“

Spočiatku ani nebolo veľmi plánované. Ale čo už, keď prišlo. Keď tá myšlienka vo mne dozrela, začala som sa naň veľmi tešiť. Leží v spálni. Moja druhá kniha. Kým prvá sa narodila úplne poľahky, až som neveriacky krútila hlavou, tentokrát to bolo riadne ťažké. Ojojoj, a ešte aké. Ponajprv bolo treba dať všetko dohromady, zozbierať, poukladať. Potom osloviť cenzora. Už len pri vyslovení tohto slova sa mi podlamovali kolená. Keď mi ho na synode (ktorej som členkou za laikov) náš pán farár ukázal, asi som sa aj zmenšila. Laik napísal modlitby, ktoré sú primárne určené kňazom. Trúfalosť? Pane Bože, daj, nech ma hneď nezruší. Nezrušil. Vypočul, prečítal, podebatoval a napokon vydal kladný cenzorský posudok. S tým som sa vybrala za biskupom a stal sa ďalší malý zázrak, udelil mi Imprimatur. Pomocný biskup mi dokonca napísal úvodné slovo. Wow! Potom to ešte Hermana ohrabala od chybičiek a trápenie pokračovalo u vydavateľa. Kvôli finančným problémom to bolo ťažké. Deň D však predsa len nastal a knižka s názvom Eucharistia, počúvam..., uzrela svetlo sveta. Obsahuje 77 modlitieb - adorácií, ktoré s malými výnimkami pokrývajú štvrtky cirkevného roka. Želám ti šťastný let, dieťatko.

Júlia Hubeňáková - Bianka Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny