Bloger sa najprv musí narodiť

Nešpecifické problémy, slabé krvácanie, bolesti v podbrušku. Napodiv, všetky testy boli negatívne. Teda nie všetky. Jeden bolo pozitívny a nebola to choroba, bolo to tehotenstvo. Malá fazuľka začala klíčiť. Doktor bol však optimista:„Viete, pani....., zistilo sa to, chválabohu, v úplnom začiatku, takže ak chcete, vypíšem vám papiere a do týždňa máte túto epizódku za sebou.“„Netreba,“ povedala pani...„Netreba? Uvedomujete si, že ženám po štyridsiatke sa oveľa častejšie rodia postihnuté deti?“ vyľakal ju.Sestrička, vyprevádzajúc pani..., jej nezabudla vysvetliť: “Neverte mu, tie percentá sú preto vyššie, lebo ženy po štyridsiatke rodia oveľa menej a keď majú postihnuté dieťa, tak percentá hneď vyskočia.“ Logicky.Zašla aj za starou susedkou, dôverníčkou.„Joj, milá moja, len si to dajte preč. Štvrté dieťa v dnešných časoch, len sa choďte nahlásiť.“ Podobne sa zachovala väčšina známych. Nepošla nikam. Manžel sa nevyjadril, dve staršie deti boli vyplašené, najmladšiemu to ešte bolo jedno. Prostredný, vtedy jedenásťročný syn, to definitívne rozhodol: „Mami, neboj sa, keby si náhodou zomrela, ja sa o to malé postarám.“Fazuľka rástla, až sa narodila. A rastie ďalej. Rozmýšľam, čo by sa stalo, keby jej to nebolo dovolené a jej mama by využila právo voľby tak, že by šla na potrat. Ako raz ktosi v diskusii poznamenal, nestalo by sa nič, lebo svet by sa o nej nedozvedel. Ja si naopak myslím, že by sa stalo veľmi veľa, lebo svet by sa o nej nedozvedel. O tejto fazuľke však svet vie a keby nebola, prišli by sme o jedného blogera, ktorý si aj na tomto virtuálnom priestore vydobýja svoje miesto.