Do práce cestovala prvým autobusom. Dovtedy musela nakŕmiť prasiatka a opatriť hydinu. Tašku do roboty mala nachystanú v takzvanej letnej kuchynke už večer. Ráno ju len vzala a mašírovala na autobusovú zastávku. Tá je našťastie blízko pri našom dome. Autobus natrieskaný, lebo prvým spojom cestovali aj robotníci do Skrutkárne, z ktorej už zostalo iba torzo i do Maytexu, z ktorého neostalo ani to.
V ten osudný deň bol autobus mimoriadne natlačený. Nad mojou mamou, lepšie povedané nad jej taškou sa zľutoval jeden Róm zo susednej dediny Jakubany (kde má korene svetoznámy hokejista Peter Bondra). Tašku si vzal na kolená. Vtedy sa ešte nič nestalo. Až neskôr. Mama sa v suteréne ľubovnianskej nemocnice prezliekla a výťahom sa vyviezla na interné oddelenie.
Tašku položila do regálu v sklade s čistou bielizňou. Až vtedy to prasklo. Z tašky vyskočila sivočierna myš. Pár sekúnd si pozerali s mojou mamou prekvapene do očí a obidve dumali, čo spraviť. Len čo však mama spravila láskavý pohyb smerom k myši, tá veľa nerozmýšľala a poďho, stratila sa v dave. Vlastne v bielizni. Moja mama začala hrať mŕtveho chrobáka: chopila sa portfiša.
Keď na oddelení začal ruch, dedinská myš vyvedená z miery, začala pobehovať kade tade. Pán vlastne vtedy ešte súdruh primár, sekundári aj sestričky sa pustili za ňou. Bol to ľúty boj na život a na smrť. Nepamätám si, či tú chuderu vtedy dolapili, poznám len konštrukciu príbehu, ktorú si mama vypočula, keď polievala kvety v lekárskej izbe. „Určite sa to stalo tak, že myš vošla do suterénu a odtiaľ sa nenápadne výťahom dostala až na interné,“ dumali študované hlavy. V podstate mali pravdu, len netušili, že ešte predtým bola v našej letnej kuchyni a v maminej taške. Škoda, že z nej nevyliezla v autobuse. Bola by možno ešte väčšia sranda a obišlo by sa to aj bez deratizácie interného oddelenia.
