Deťom na tiesňovej linke neveria

Zomrel brat mojej spolužiačky, ktorá kandidovala. 37 ročný Cyril, otec piatich detí. Ešte teraz sa mi trasú ruky. Reportáž o tom odvysielala aj Markíza v Televíznych novinách 6. decembra.Cyrilovi prišlo zle. Začal odpadávať. Manželka vytočila 112 a povedala, že súrne potrebujú lekársku pomoc. Z tohto pracoviska ju prepojili na dispečing do Popradu. Keďže medzitým Cyril opäť odpadol, pani Táňa dala telefón svojej 12-ročnej dcére. Pani z dispečingu sa s ňou odmietla baviť a údajne bola na ňu dosť tvrdá. Zložila jej telefón. Malá Táňa nestratila duchaprítomnosť a vytočila 155. Smola. Opäť k tej istej dispečerke. Scenár sa zopakoval. Minúty ukrajovali z časomiery. Táňa naboso vybehla z domu až k tretím susedom a tí privolali pomoc. Týmto už pani dispečerka uverila. Záchranka prišla v limite. Pomoc v sanitke bola adekvátna. Cyril to však neprežil. Možno 200-300 metrov od nemocnice skonal.Neviem posúdiť mieru zavinenia dispečerky, tú hádam posúdia kompetentní. Ide mi o čosi iné. „Vďaka“ falošným poplachom neprišla pomoc k nášmu susedovi z ulice včas. Možno teraz mohol žiť. Ktovie. V tomto prípade naozaj nešlo o planý oplach. Tí, ktorí tiesňové linky zneužívajú si zaslúžia trest, bez ohľadu na to, či sú to dospelí alebo deti, či majú byť ako postihnutí alebo nie. Možno by stačilo, keby boli u nás v utorok na pohrebe.