Fazuľka má dnes 8 týždňov a nejaký deň navyše, meria 17 milimetrov a má sa k svetu. Doma ju čakajú dvaja dospelí súrodenci. Keď ich mama minulý týždeň vychádzala z poradne, zavolal jej z práce starší syn. Tak veľmi ju to potešilo, že na ňu..., že na nich myslí. Ešte si len na to zvyká, že už nie je sama, že pod srdcom jej klíči bábätko. Pri dvoch odrastených deťoch, v štyridsiatke a pri synovej frajerke, už s tretím akosi nerátali, no tešia sa naň. Po jari príde leto, potom jeseň a na jej konci, možno s prvým snehom, by sa mala fazuľka narodiť.
Ako nastávajúca mamina je zatiaľ trochu zaskočená, trochu prekvapená, ale poväčšine sa smeje a vymýšľa rôzne scenáre, aké to bude, až to bude. Prisviedčam jej a presviedčam ju, že si to určite viac vychutná, ako pri chlapcoch. Že všetci ich budú obskakovať, ju aj to maličké, ktoré sa im narodí, že najmä ocko bude z toho úplne pif a možno až paf. Vtedy vytiahne z obálky čiernobiely obrázok z ultrazvuku, črty jej úplne zmäknu a zasnene sa naň pozerá. Hovorí, že vidí malého medvedíka, lebo má roztiahnuté pacičky do objatia, ako malá koala. Ale mne sa viac páči fazuľka, lebo má 17 milimetrov a rastie.
Prajem všetkým budúcim mamičkám, oteckom, aj ich deťom, všetko najlepšie.
