„Áno, keď bolo treba, dostal som od svojho otca konským bičom,“ zdôverí sa starší pán.„Nikdy som svoje deti neudrel a sú z nich dobrí ľudia,“ oponuje ďalší. Potom nasleduje reportáž z nejakého centra, kde sú týrané deti sústredené. Všetky jednohlasne tvrdia, že milujú svojich rodičov a týranie v tých najobludnejších podobách berú ako dôsledok toho, že mama si našla frajera, že nemala prácu, že začala piť, že... Ani jedno nevysloví, že ho mama nemiluje. Toto nepripadá do úvahy. Jeden chlapec rozpráva, ako ho ujo zatváral ako štvorročného do pivnice, pokým mu mama nezohnala peniaze na alkohol. Iní ukazujú redaktorke na tele jazvy po týraní. Hĺbku jaziev na duši si iba domýšľam a pri tejto predstave mi naskočia zimomriavky.Počet týraných detí narastá, upozorňujú psychológovia. Aj toto priniesla sloboda a demokracia. Nad tým len krútim hlavou. Pseudosloboda a pseudodemokracia je to, keď dovolí týrať deti.Rozmýšľam, či som ako dieťa niekedy dostala bitku. Od mamy, zopárkrát po zadku, ale to som si fakt zaslúžila. Náš otec bol celý život invalid a na ňu bolo toho priveľa. Keď som ešte aj ja začala vystrkovať rožky, pár výchovných pomohlo. Pamätám si, že ma to veľmi škrelo, že som dostala, štípalo to, ale škrelo ma i to, že som to spôsobila svojím správaním. Ani raz sa nestalo, aby som dostala len tak, pre nič za nič, lebo moja mama sa potrebovala na niekom vyvŕšiť. Posúvam sa na pomyselnej časovej osi ďalej. Už som trojnásobná mama a moje dobre mienené rady ratolestiam nič nehovoria. Majú ma v paži. Povely typu: uprac, odlož, nemrv, nestrkaj, nechaj ho, podeľ sa..., majú váhu cigaretového dymu; čím je dym hustejší, tým povely menej počuť. Vtedy mi vyletí ruka a pristane na malom zadočku. Cap, cap a vedenie, na ktorom akoby ktosi stál, sa obnoví a život sa dostáva do normálu. Tých capnutí však bolo minimum. Určite by sa dali spočítať na prstoch jednej, ehm, dvoch rúk. Právo silnejšieho platí odjakživa. Prečo však z tohto bojiska nie sú vynechané deti? Akí z nich vyrastú rodičia? Môže rozdávať lásku ten, kto ju nedostal? Rodičovské dlane by mali predovšetkým pohládzať.
Krkavčí rodičia majú sviatok
Dnešný deň patrí týraným deťom a teda aj ich rodičom. Od rána počúvam v rádiu rady psychológov i vyjadrenia respondentov o tom, či boli ako deti bití, alebo či oni bili svoje deti. Občas ma zamrazí.