Za ten čas sa v nich „narodilo" 23 detí. Skoro na jednu triedu. Štyri matky sa k deťom vrátili, ostatné vychováva niekto iný. Nevedno, či je to málo, či dosť. Ani to nepovažujem za podstatný ukazovateľ. Zaiste to nebolo smerodajné ani pre občianske združenie, ktoré založila pani Anna Ghannamová. Pointa bola, myslím si, inde. Dať šancu matke porodiť dieťa a dôstojne ho ponúknuť na výchovu iným ľuďom. A dať šancu aj dieťaťu narodiť sa a nebyť pohodené kamsi do kontajnera.
Neriešia dôvody, neriešia matku, neodsudzujú, nekonšpirujú..., iba ponúkajú veľmi diskrétne a citlivo rozumnú alternatívu. Bez áno, ale. Iste to nie je pre matku jednoduché, odhodlať sa k takémuto kroku, napokon, niektoré sa pre dieťa vrátia. Neviem, ako prežívajú nasledujúci dni, či roky matky, ktoré odložili dieťa. Či sa tým zaoberajú, či sa preto trápia. Viem si predstaviť, že áno, že z mysle sa také vymazať nedá. Som tiež presvedčená, že odložením dieťaťa do Hniezda záchrany, ho neodhodili ale dali mu šancu, aby sa jeho životná dráha udiala. Síce s neštandardným začiatkom, ale udiala. Toto by mala byť dostatočne liečivá náplasť na výčitky svedomia.
Páči sa mi, že Hniezda záchrany sa píšu s veľkým začiatočným písmenom. Znie mi to ako miesto narodenia, nie iba ako také obyčajné hniezdo.
V tomto roku budú dané do prevádzky tri nové Hniezda záchrany, v Čadci, Rimavskej Sobote a Trenčíne. Aj vďaka sponzorom a ochotným ľuďom, ktorí veria, že je to správna vec.
Želám nechceným deťom, aby sa aj cestou načrtnutou v tomto článku, stali z nich chcené a milované.
