Mladomanželia

Občas ho ešte vídať v poctivom kominárskom mundúre. Časy, keď sme kominára stretávali bežne sú už dávno preč. Zamýšľam sa, keď vo večerníčkoch je hlavným hrdinom práve kominár, čo si malé deti predstavujú, kto to asi je. Náš kominár je však väčšinou úhľadne oblečený, upravený. Ako inak, veď je mladomanžel.Ona: veľa o nej neviem. Nie je od nás. Čo ma však na nej fascinuje, je pokoj, ktorý z nej plynie. Priam fyzicky cítite, keď ste v jej blízkosti, že je to veľmi dobrý človek. Sem-tam ju vídavam na autobusovej zastávke na konci dediny, keď sa veziem s manželom do práce. Ako dvojica pôsobia veľmi príjemným dojmom. Rada ich po očku pozorujem najmä v kostole. Na dedinách poväčšine manželia nesedia spolu. Chlapi hore alebo vpravo, ženy uprostred a vľavo. Ale aj tu sa už ľady lámu a niektoré manželské páry alebo aj rodiny sedia spolu. Naši mladomanželia sedia spolu stále. Prečo sú iní, ako my, ostatní? Napríklad aj preto, že sa počas celej omše držia za ruky. Je to nezvyčajné. Raz som sa pokúšala pomaly priblížiť svoju ruku k ruke môjho manžela. On pomaly tú svoju odtiahol. Neviem, či náhodou, alebo tušil, že sa ho chcem chytiť. A neviem, či by som sa ho napokon chytila, keby ju neodtiahol.Prednedávnom bola slúžená omša za nášho kominára. Oslavoval šesťdesiatku. Tá milá pani je jeho druhá žena. Prvá mu pred pár rokmi zomrela. Bol vtedy spustošený, opustený, popíjal. Teraz je všetko iné. Pani kominárova nemala svoje deti a zrazu má aj vnúčatá. A pokiaľ viem, všetci sa majú veľmi radi. To nie je rozprávka.