Nagy je po maďarsky veľký

Počas prednášky jeden docent neúprosne skúšal. Mlčali sme väčšinou ako partizáni. Kto by sa už na druhú či tretiu prednášku nejak extra pripravoval. Po jednej otázke ma prevŕtal pohľadom. Bol rýchlejší a ja som nestihla sklopiť. Moja jednoslovná odpoveď: „Neviem,“ ho priviedla do varu. Odpoveď som síce tušila, ale strach mi nedovolil. „Vy ste z východu,“ povedal lakonicky, hoci som dôraz určite položila na prvú slabiku. Odo mňa zamieril očami na Kristínu. Tá vysypala odpoveď ako z rukáva. Pána docenta to zaskočilo. „Ako sa voláte?“ začal sa zaujímať.„Nagyová...Kristína,“ vysúkala bojazlivo Kristína.„Postavte sa, keď s vami rozprávam, Kristína Veľká. Hádam viete, že nagy je po maďarsky veľký!“ pokračoval bojovne docent.Aula zamrela.„Viem. A stojím, súdruh docent,“ zakontrovala.Až potom si to všimol. Kristína bola trpaslíčka. Merala najviac ak 130 centimetrov. Bolo to na nevydržanie. Docent zmeravel, ale iba na chvíľu. „Slečna Nagyová, to že ste nevyrástli, ešte neznamená, že nie ste veľká. Ste najlepšie pripravená zo všetkých študentov a príjemne ste ma prekvapili. Pre mňa budete stále Kristína Veľká, ak sa neurazíte.“ Črty tváre mu zmäkli, skrásnel.„Neurazím a ďakujem,“ odvetila Kristína.V aule sa ozval najprv slabý a potom silnejší potlesk.Zakaždým, keď sa mi nejaká podobná situácia pripletie do života, spomeniem si na Kristínu. Nevidela som ju mnoho rokov, vôbec netuším, kde žije a ako sa má, ale určitých ľudí ani nemusíme viac stretnúť a v srdci nám ostanú. Navždy.