Sadla si hneď za vodiča. Nechcelo sa jej s ťažkým batohom trepať kamsi do útrob autobusu. V duchu už snovala plány, ako to na Silvestra rozbalia. Jej bývalá najlepšia kamarátka a kopec cudzích ľudí.
-A čo tak sama?- spýtal sa znenazdajky vodič.
-Cestujem na Liptov, na Silvestra,- čudovala sa otázke Tereza, ale keďže nechcela pôsobiť dojmom namyslenej, spýtala sa aj ona:
-A vy na Silvestra robíte?-
-Nerobím, budem s deťmi.-
Čudná odpoveď, pomyslela si Tereza. Pýtalo si to ďalšiu otázku.
-Snáď aj s manželkou...- zaonačila.
-Zomrela. V lete.-
*********
-Babka, vieš čo? Ocko dnes príde domov s tetou mamkou,- už od rána verklikovala štvorročná Barborka. Babku zaliali slzy. Po najsmutnejších Vianociach sa schyľovalo k najsmutnejšiemu Silvestru. Keby už konečne bolo po sviatkoch. Menej by to bolelo. Malý Tomáš sa našťastie iba hral s novou autodráhou a nič nerozprával. Zato Barborka dookola húdla tú čudnú pesničku o tete mamke. Keby sa už syn vrátil zo zmeny, nech si ich berie. Tak veľmi chcela byť sama so svojím smútkom. Už tu mal dávno byť. Zazvonil zvonček. Konečne. Barborka sa rozbehla do chodby, Tomáš sa nedal vyrušiť.
-To je dosť, že si prišiel, kde si tak dlho? Večeru ti už musím ohrievať. A čo to máš za batoh?- durdila sa naoko babka.
-Mami, nalož pre dvoch, máme návštevu,- zaonačil.
-Vidíš, babi, vravela som ti, že dnes príde teta mamka,- pološepky povedala malá Barborka, keď spoza babkinej zástery vyplašene vykúkala na Terezu.
