Zavelila som, že si majú urobiť poriadok v skrinkách, ale rovno som mohla nasypať na stenu hrach. Jeden pohrúžený v motorkárskych časopisoch, druhý na internete, tretia do omrzenia kreslila tie svoje čudné obrázky. Potajme som ich skúšala kresliť aj ja, ale vôbec mi to nešlo. Štvrtý do zbláznenia otváral chladničku, natieral rožky maslom a nutelou. A pozeral telku. Bola som pre nich vzduch. Na moje duchaplné nápady o vyprataní dvora nikto nereagoval. Dokonca i Bundáš mal svoj deň a vytrvalo vyhrabával na pustých hriadkach pomyselné kosti.Namrzená som odbehla do skleníka, posiala prvé semiačka, skropila ich vodou a v duchu závidela, koľko lásky sa im odrazu dostalo. Nadýchala som sa jari, voňavej zeme, povyhadzovala z hlavy hlúpe myšlienky a zo skleníka dážďovky sliepkam. Unavená a so zbabranými rukami som sa vrátila domov. Motorkárske časopisy ešte stále boli láskané manželovými veľkými rukami, z počítača sa už pomaly valil dym, všetky voľné papieriky boli zaplnené čudesnými tvarmi a dvere na chladničke kvílili. Nevšímaj si to a hlavne, žiadna panika. Pokojne ohrej obed, ono sa to utrasie.-Ku stolu, napodiv milo som ich po chvíli pozvala.Prvý sa do kuchyne prišuchtal starší syn a namieril si to rovno ku mne.-Mami, môžem si vyrovnať deficit objatí?Stratila som sa v jeho náručí. Ako to semiačko v skleníku.
