Skoro som sa...

Zadýchaná, sadla som si na gauč, rada, že nemusím rozprávať. Zato Gitke to šlo ako masle. Nebyť tej hlavy holej ako koleno, tak nezbadám žiadnu zmenu. Iskra v očiach a večne otvorené ústa. Konečne. Pobavilo ma, keď povedala, že jej to tak nepáli a ťažko sa jej rozpráva.„Gitka, tebe sa ťažko rozpráva, veď si ma ešte nepustila k slovu,“ vyviedla som ju z omylu.„Naozaj?“ opätovala mi široký úsmev. „A mne sa zdá, že som niekedy viac rozprávala.“ Smiech na celú bytovku. Prestávka ubehla ako mávnutím čarovného prútika.„Už budem musieť ísť. Gitka, drž sa, prajem ti všetko dobré a nájdi si v Bratislave frajera,“ ešte pokus o vtip na prahu dverí.„Ty si smiešna, frajera som si nenašla, keď som mala dva prsníky, tak určite si ho nájdem teraz, keď mám jeden.“ Osemposchodový panelák sa otriasal v základoch.