Som nedokonalosť sama

- Dobre budem bez reptania prať vaše ponožky, dokonca ich zbierať po dome, či vymetať spod postelí, vyvesím a pozbieram. Odmietam však ich triedenie, párovanie a odkladanie.Asi nedostatok nervov, materinskej lásky, poriadkumilovnosti... neviem, ale naozaj som to už nemohla robiť. Manžel sa spätil hneď na začiatku:-To ať dělají kluci.Chlapci protestovať nemohli a mne to bolo jedno, hlavne, že som sa oslobodila ja. Zámer to bol pekný, ale... Ja vyperiem, pozbieram a položím do izby raz jednému, raz druhému. Ponožky zväčša čakajú dlho na kôpke, kým dopyt neprevýši ponuku v skrini a ráno nenastane pohroma so zháňaním dvoch, aspoň približne rovnakých kusov. Ja sa tvárim, že sa ma to netýka. Viem, že ak do toho vstúpim, opäť triedenie ostane na mne. Bolo otázkou času, kedy naakumulovaná zlá energia vybuchne. Jedno ráno sme sa s manželom chystali do práce. Z očí mu znenazdajky začali metať blesky. Vytiahol zo svojej skrinky jednu modrú a jednu čiernu ponožku a ostentatívne si ich naťahoval na nohy.-Počkaj, donesiem ti dve rovnaké, nepôjdeš predsa takto, zašveholila som medovo.-Není treba, ja to vydržím.Hanbila som sa, že som zlyhala a čosi zanedbala, ale ženský inštinkt mi šepkal, že v tomto štádiu už moja diplomacia nič nezmôže. Zostalo mi len v duchu sa prežehnať a vyrazili sme. V aute som viedla fiktívny monológ, ktorý sa mal odohrať popoludní s chlapcami. Vy takí a takí, nehanbite sa! Ocko ráno nemal ponožky. Moje zavinenie by som si v tomto štádiu za nič nepripustila.-Ahoj, aký si mal deň? Krútila som sa okolo muža ako mladica, keď sme už boli doma.-Ani se neptej. Byl jsem u zákazníka robiť merania.-No a? Veď to robíš bežne, nedochádzalo mi.-Jo, jdi k takému papalašovi (meno ani nechcite vedieť) do bytu a sundej boty, když máš dvě rúzne ponožky. Stahoval jsem gatě až pod pupek, ale pani si to určitě všimla.Záchvat smiechu sa mi len ťažko podarilo zamaskovať. Smial sa našťastie aj muž. Nepovedal mi, že som nezodpovedná. V jeho skrinke sú odvtedy ponožky stále. Chlapci ešte na mňa nedorástli.